Komiks o Štefánikovi

prečo si sa rozhodol spraviť komiks o Štefánikovi?

Hľadali sme médium, ktoré by komunikovalo témy v rámci nášho projektu Sebavedomé Slovensko, ktorý vysvetľuje, že vlastenectvo môže mať aj pozitívnu hodnotu a nemusí vychádzať z toxického nacionalizmu. Prišli sme na to, že najschodnejšou cestou je komiks. Na Slovensku ho nie je tak veľa, ľudia naň veľmi pozitívne reagovali. 

dobre, ale prečo práve Štefánik?

Štefánik prišiel na rad ako prvý. Je to jeden z najväčších slovenských príbehov úspešného človeka, ktorý zároveň nikdy nestratil svoje charakterové vlastnosti. Je pozitívnym príkladom, ktorým by sa mohli inšpirovať aj mladí ľudia. Môžeš odísť do sveta a robiť veľké veci, ale zároveň stále zostaneš normálnym bežným Slovákom so všetkými neduhmi a cnosťami, ktoré naša mentalita obsahuje. Jeho príbeh je silný, lebo ukazuje, že keby nemal svoje presvedčenie a prozápadnú liberálnu orientáciu, tak by Československo nevzniklo za tých podmienok, ako sa to udialo. Štefánik pochopil, že spojencov nemôže hľadať na východe u ruského cára alebo v režimoch, ktoré vznikali na Ďalekom východe, ale na Západe. Jeho spojencami boli Veľká Británia, Francúzsko a Spojené štáty. A naozaj sa ukázalo, že liberálna demokracia sa stala základom pre našu existenciu. 

určite jeho príbeh dobre poznáš, ale čo si sa nové o ňom dozvedel pri tvorbe komiksu?

Najviac som bol prekvapený, že chcel zostať na Tahiti a chcel tam založiť kolóniu pre Slovákov, aby tam mohli odísť a založiť svoju utopickú enklávu. Taký slovenský raj. Mali by tam svoje fabriky a spracúvali by tam kokosové orechy. Prišlo mu to ako dobrý biznis. Muselo sa mu tam veľmi páčiť, keď takto uvažoval. Dokonca nechal v tej súvislosti publikovať inzerát v newyorskom denníku, ale nik sa mu neozval.

„Je to jeden z najväčších slovenských príbehov o úspešnom človeku.“

keď som si prezeral váš komiks, napadli mi dve postavy – Tintin a Indiana Jones. Pri týchto rozprávkových charakteroch sa aj Štefánik so svojím dobrodružným príbehom javí ako komiksový hrdina. Kniha sa musela rodiť pomerne ľahko, nie?

Presne. Skôr sme mali problém, ako z toho nespraviť dvestostranovú knihu. Tých dobrodružstiev, ktoré za svoj pomerne krátky život zažil, je neskutočne veľa. Najväčším problémom bolo vyselektovať to najdôležitejšie. Preto sme sa rozhodli, že tam dáme tri dejové línie. Jedna je o tom, ako študoval, ako odišiel do Paríža, ako sa učil astronómiu, ako objavoval svet, keď išiel na Tahiti alebo na Galapágy. 

Ďalšia časť sa venuje obdobiu, keď pôsobil vo francúzskej armáde a dostal sa k letectvu. Stalo sa tak vďaka tomu, že ako astronóm sa musel naučiť meteorológiu. On ako prvý francúzskemu letectvu ukázal, že keď chcú, aby im nepadali lietadlá a aby mali istotu, že ich operácie budú úspešné, tak by sa mali venovať aj meteorológii. Z jeho popudu vznikla v armáde prvá meteorologická jednotka, na základe ktorej si vedeli zvoliť, kedy môžu letieť. Vtedajšie lietadlá boli veľmi krehké, zložené len z dreva a plátna. Stačil silnejší vietor a lietadlo bolo na zemi. Štefánik prišiel s tým, že s týmto nástrojom budete merať silu vetra a vývoj tlaku vzduchu a na základe toho určíte, aké bude počasie. 

Tretia dejová linka je najkrvavejšia a opisuje jeho námahu s legionármi na východnom fronte. Počas prvej svetovej vojny bol nielen diplomatom, ale aj vojakom, aby zabezpečil našu vyjednávajúcu pozíciu zo spojencami, keď sa usiloval o vznik Československa. Postupne sa prepracujeme až do roku 1919. Po tom, čo sa mu podarilo dosiahnuť jeho celoživotný sen, skonal, keď sa vracal domov.