na tej výstave visel 66 dní falzifikát „zmajstrovaný“ podľa obrazu Mariána Čunderlíka z cyklu Nevesty s vročením 1958. Som presvedčený, že všetkým jej návštevníkom som povinný túto skutočnosť osvetliť.
Uvedenému výstavnému projektu som pripisoval mimoriadnu dôležitosť. Bola tu príležitosť po rokoch vidieť niektoré Čunderlíkove ikonické diela. Zišlo mi na um pokladať výstavu za úvodný počin cyklu viacerých výstav pomenovaných ako Výskum vizuality slovenského moderného umenia. Mojím zámerom bolo pokúsiť sa o nové čítanie, o nové poznávanie ozaj dôležitých diel, ktoré sa dnes už nepochybne ocitli v iných súvislostiach a ponúkajú príležitosť viac a hlbšie porozumieť príbehu nejedného výtvarného diela a trebárs mu aj nanovo porozumieť. A teraz k Čunderlíkovi.
takmer úspešná výstava
Koncom 50. rokov 20. storočia bol Čunderlíkov príklon k dielu Ľudovíta Fullu veľmi inšpiratívny. Bolo to zároveň obdobie najväčšieho úspechu „abstraktnej internacionály“. Napriek ideologicky biednej situácii v stalinských pašalíkoch aj v Československu sa tu niektoré z podôb abstraktnej expresie predsa len uchytili ako vrcholný formalistický hriech voči paumeniu socialistického realizmu. Keďže sa vari všade na svete abstrakcia radikálne vymedzovala proti jazyku výtvarného umenia a naratívu realizmu, v spomenutých pašalíkoch bol tento výtvarný prejav prinútený vymedzovať sa proti politickému systému, ktorý adoroval ideologicky posvätené paumenie, zatiaľ čo to najaktuálnejšie prezentovať zakazoval.
Čunderlíkov príklon k abstrakcii som vnímal ako skutočnosť opísateľnú v zmysle kantovskej estetiky vznešeného. Rovnako tak jeho pokračovanie na čoraz prečistinejšom a minimalizovanom kompozičnom princípe s dominanciou symbolu kruhu, symbolu večného návratu a (vyššej) dokonalosti.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.