keby hlavný protagonista filmu, žiak Martin, prezývaný aj Tablet, nebol taký zvedavý, tri deti (spolu s Tabletom ešte Anika a Dany) by nezažili sci-fi dobrodružstvo s Milanom Rastislavom Štefánikom. Hneď na začiatku padnú cez tajomný otvor na vrchole Mohyly na Bradle do jej útrob a ocitnú sa v paralelnom svete Štefánikových spomienok. Trochu im trvá, kým si na to zvyknú a kým pochopia „princíp“, ako sa v tomto virtuálnom čase pohybovať. Trvá to chvíľu aj divákovi, no aj ten si zvykne.
Tri deti blúdia v rozličných priestoroch a ocitajú sa v krajinách, v akých nikdy predtým neboli. Bol v nich však Štefánik, takže ich blúdenie je jeho blúdením v spomienkach. Je trochu zábudlivý, ťažko si spomína na niektoré situácie, no najmä – jeho pamäť doslova reaguje na správanie troch detí. Keď si pomáhajú a držia pokope, Štefánikova pamäť im ukazuje jeho vzostupy a odkrývanie pokladov (hviezdy). Keď sú medzi nimi spory, jeho pamäť sa nevie sústrediť na iné, než na hrôzy vojny a zákopy.
To je vlastne ten „princíp“, vďaka ktorému majú šancu dostať sa von z toho paralelného, niekedy trochu hrozivého sveta – občas pre mladšieho diváka aj trochu viac hrozivejšieho, než je norma. Scénu stratenej Aniky v akomsi hrozivo nepríjemnom priestore „mimo spomienok“ sprevádza ešte viac dramatizujúca hudba. No je to zas zaujímavý obraz zabudnutia.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.