na prvý pohľad by sa len na základe názvu knihy zdalo, že tu máme dočinenia s detektívkou. Omyl. Földváriho knihu by bolo lepšie nazvať literárnokritickými meditáciami či celkom pokojne aj dejinami niekoľkých literárnych žánrov, najmä tých, ktoré on sám najviac miloval: detektívky, kovbojky, dobrodružná literatúra, horor a komiks.
Kornel Földvári nie je nijaký „suchopárny vykladač“ takýchto dejín, lebo jeho písanie je automaticky zábava – preňho i pre nás. Taký je aj vtedy, keď sa práve veľmi kriticky vyjadruje k vydavateľským zlozvykom (napríklad sústreďovať pozornosť viac na veľké mená než na dobrú literatúru) či k členeniu žánrov na vyššie a nižšie, ťažšie a ľahšie. Tie ľahšie sa podľa neho „na rozdiel od rozličných veľdiel aj čítajú“. S ironickou ľahkosťou kritizuje škatuľkovanie žánrov a ich násilné navrúbľovanie na nejakú vopred danú žánrovú schému, čo na jednom mieste doplní anekdotou o krave, ktorú odúčali žrať. Zomrela, keď sa to konečne naučila.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.