Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Potápača priťahujú pramene mora

.pavel Malovič .kultúra .hudba

Multiinštrumentalista s akcentom na gitarovú aj klávesovú farebnosť a prijímanie experimentu aj ako vlastnosti – to je Andrej Šeban, všestranne orientovaný hudobník s názorom, čo dokazuje aj jeho nový trojalbum Triplet.

Potápača priťahujú pramene mora BORIS NÉMETH Andrej Šeban pri nahrávaní Tripletu odložil bokom všetko, čo o hudbe vie. Pristupoval k nej ako dieťa, ktoré objavuje.

triplet je  starostlivo vycizelovaná novinka Andreja Šebana v podobe troch inštrumentálnych kolekcií – Hody Náhody, Medzi sviatkami, Tokom. Korene  počiatkov tejto záležitosti sa prelínajú s vydaním jeho ostatného albumu Časozber (2011). 

Už pri prvom pozornom počúvaní bez akýchkoľvek externých aj interných kontaminácií vnímame, že takmer desať rokov v tichosti pripravovaný autentický projekt s pôvodným pracovným názvom Hudba pre nikoho nesie v sebe dôverné obzretie a základné motto tvorby renesančného slovenského spisovateľa Ivana Kadlečíka: „Tvoriť sa dá len autobiograficky; hodnotu má len to, čo je garantované autorovým životom, jeho osudom, jeho postojmi, ku ktorým sa prebojoval a ktoré pretrpel.“  

Šebanove hudobné myšlienky, ktoré na novom albume zobrazuje, sú výrazne nadčasové, zo srdca intímne, dôverné, premýšľavé. A dajú sa počúvať neustále, dokolečka dokola v nich nachádzame to, čo sme ani nevedeli, že hľadáme. Vráťme sa však ku Kadlečíkovým poznámkam. On o Šebanovej tvorbe pred časom napísal: „Medové motúziky nám popod nos preťahuje len umenie redukované na úroveň „zábavnej“ ničoty. V takom spoločenskom prostredí tvorí Andrej Šeban muziku, ako osamelý potápač a plavec proti prúdu, špinavej záplave a prívalu barbarskej komercie, konzumu a smrtonosného merkantilizmu. Jeho tvorba je šumom a bzukotom včelieho spoločenstva, signálom, že ešte jestvuje život.“ 

kino pre uši

O vytvorení zvukomalebných obrazov, ktoré Šeban charakterizuje ako kino pre uši, hovorí: „Nechal som sa unášať prúdom invencie a vyhýbam sa akémukoľvek viazanému rytmu. Pri nahrávaní som všetko, čo viem o hudbe, odložil bokom a pristupoval k nej ako dieťa, ktoré objavuje zvuky a pocity, ktoré mi hudba prináša. Vidím v nej vlastné obrazy a viem si z nej dešifrovať príbeh bez toho, aby som sa zamýšľal nad konkrétnymi akordmi alebo tónmi. Súčasnosť vnímam ako samostatné voľné rytmické prúdy idúce nezávisle cez seba v rôznych harmonických a melodických súvislostiach. Mal som dojem, že táto hudba odráža stav sveta, aký je.“ 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite