Aj v NDR mali svojho Nohavicu

súčasná epidémia biopicov kultových spevákov má niekoľko zdrojov nákazy. Je to nielen snaha dostať omrvinky z miliardovej návštevnosti hudobných videí do kín, ale vylúčiť sa nedá ani hlboký záujem pochopiť zložitú kompozíciu motivácií, ktoré ich priviedli k úspechu: menšinovou sexuálnou orientáciou počínajúc a svetonázorovým popletením končiac. Byť veľkým umelcom nebýva zadarmo: kdesi v hlbinách inšpirácie bublú sopky komplexov a zúrivosti. 

Svet zlajkovatel a my ho hodnotíme hviezdičkami. Lenže hviezdičky sa majú k skutočnému hodnoteniu ako referendum o brexite k tisícorakej frustrácii Britov. Sú však jednoduchšie, ako premýšľať. Preto sú príklady účinnejšie ako argumenty. Jedným z takých príkladov je súčasný nemecký film Gundermann. Je o NDR a mohol by sa odohrávať aj u nás. Nakoniec, s NDR máme veľmi podobnú skúsenosť. 

z koncertov rovno do bane

Gerhard „Gundi" Gundermann bol jeden z najosobitejších pesničkárov východného Nemecka: poetický, filozofický a svojrázny. Akýsi východonemecký Nohavica. Celý život tvrdohlavo trval na svojich princípoch, či už boli rozumné, alebo scestné. Miloval jedinú ženu, aj keď si vzala iného muža. Veril komunizmu, aj keď mu fakty dokazovali opak. Napriek sláve sa odmietal živiť spievaním a až do konca krátkeho života pracoval ako bagrista v ekologickom predpeklí povrchových baní. 

K lopate by ho za to vyhodili, keby už pri nej nestál. 

Z koncertov chodil rovno do šichty. Ako straník sa pohádal aj s členom ústredného výboru a zo strany ho vylúčili, keď trval na tom, že pre mladých nie je idolom Honecker, ale Che Guevara. K lopate by ho za to vyhodili, keby už pri nej nestál. 

Trajektória Gundiho života ho mala logicky doviesť k disidentom. Lenže on, možno zo zle odhadnutého idealizmu, sa stal neoficiálnym spolupracovníkom Stasi, východonemeckej obdoby ŠtB. Osem rokov im donášal na kolegov a kamarátov. V polovici osemdesiatych rokov prestal a zabudol na to. Ako dieťa, čo zatvára oči pred tmou.