o Giottovi sa rozpráva jeden príbeh, ktorý je už síce veľmi ošúchaný, no predsa len ním začnime. Prišiel s ním slávny životopisec renesančných umelcov Giorgio Vasari: pápež Bonifác VIII. vraj hľadal schopných umelcov na výzdobu vtedajšej Baziliky sv. Petra v Ríme. Svojmu poslovi dal za úlohu takých umelcov nájsť. Posol teda prišiel aj za Giottom a žiadal od neho, aby mu poskytol nejakú ukážku svojho majstrovstva, ktorú by mohol predložiť pápežovi ako dôkaz jeho zručnosti. Giotto s tým nemal absolútne nijaký problém a na kus papiera nakreslil rukou (bez toho, aby použil kružidlo alebo inú pomôcku) jediným ťahom dokonalú kružnicu.
Posol sa naňho začudovane pozrel s tým, či toto má byť tá ukážka majstrovstva a maliarskej zručnosti, s ktorou by chcel ohúriť pápeža. Giotto poslovi povedal, nech s tou kružnicou len pokojne ide naspäť za pápežom a že sám uvidí. Tak sa aj stalo, posol doniesol pápežovi rukou nakreslenú kružnicu a ten ihneď pochopil, že má dočinenia s neobyčajne talentovaným maliarom. Takto si Giotto získal pápežovu priazeň na celý život.
kaplnka
Nemá zmysel predstavovať tu rad radom všetky slávne Giottove diela, tie si vie ktokoľvek nájsť na internete. Dotknem sa teda len zlomku jeho tvorby. Keď sme pred dvoma rokmi s rodinou čakali v Padove na vstup do Kaplnky rodiny Scrovegniovcov, netušil som ešte, čo ma tam čaká. Najprv sme museli prejsť asi na pätnásť minút do klimatizovanej miestnosti, aby sa za ten čas stabilizovala vnútorná mikroklíma priestoru. Dvere na vstup a výstup sa následne otvorili: zatiaľ čo jedna skupina návštevníkov vychádzala von, druhá mohla vstúpiť dovnútra. Každý vstup pritom netrval dlhšie než dvadsať minút.
Anton Vydra
Interiér kaplnky je úžasné miesto: strop je nebeská klenba posiata hviezdami, po stenách sú fresky zobrazujúce výjavy zo života Ježiša Krista a Panny Márie. Okrem toho je tam monumentálna freska Posledného súdu so zástupmi anjelov, svätých a veriacich. Štvrtinu fresky tvoria výjavy z pekiel s obrovským modrastým diablom požierajúcim nenapraviteľných hriešnikov, okolo ktorého sú menší diablici, ktorí robia zle ďalším nenapraviteľným hriešnikom.
A nechýba tam – ako inak – ani drak. Medzi nešťastnými dušami vidíme zámožných aj chudobných ľudí, biskupa, obchodníkov, obesencov, prostitútky – skrátka, celú typickú plejádu nemravníkov v dobovej, stredovekej imaginácii. Nad celým výjavom sedí víťazný Kristus, od ktorého šľahajú plamene, ktoré akoby chceli to odporné miesto premeniť raz a navždy na popol.
cnosti a neresti
Spodnú časť kaplnky lemujú po oboch stranách postavy siedmich cností a siedmich nerestí. Stojí zato pristaviť sa pri nich, sú to veľmi zaujímavé figúry, ktorými stredoveký psychológ Giotto hovorí veľa o silných a slabých ľudských vlastnostiach.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.