Sezóna bez kontroverzií?

na Kritickej platforme o sezóne v úvode najväčšieho festivalu tuzemského divadla Dotyky a spojenia v Martine sa téma zvrtla aj na otázku drzosti. Viacerí kurátori divadelných festivalov na Slovensku sa zhodli v tom, že nemáme divadelného provokatéra. Nikto, kto by šokoval a rozprúdil turbulentnú diskusiu v spoločnosti, ako napríklad Oliver Frljić predminulý rok v Poľsku.  

limity marketingu SND

Je pravda, že najväčšie škandály posledné roky vyvolávajú marketingové kampane. Veľa kriku pre nič zažili organizátori júnového festivalu Eurokontext.sk v SND, ktorí dostali stopku na plagáty. Obsahovali totiž zábery zo svetových protestov (aj tých Za slušné Slovensko). Festivalové heslo „Limity“ teda nabralo nečakaný zmysel, keď narazilo na limity odvahy vedenia inštitúcie. 

„Priaznivci Slobodného vysielača budú urazení. Inscenácia výstižne poukazuje, že konzumenti konšpirácií sú hlupáci. “

V hľadáčiku kontroverzie by za istých okolností mohla byť inscenácia Euripidových Bakchantiek režiséra Rastislava Balleka v Činohre SND. V zrážke Boha plodnosti, úrodnosti a zábavy s vládcom Téb, Pentheom, ide o konflikt arogancie mysticizmu s aroganciou „zdravého“ rozumu. Poriadok mesta sa otriasa v základoch, pretože sa stretáva s neporiadkom, ktorý ho narúša. 

U Balleka chaos stelesňuje jemný Bakchus a jeho družina farebných postavičiek, zvláštnych queer bytostí. Na odpor sa im stavajú „tvrdí“ muži Téb v oblekoch s nespochybniteľnou autoritou. Zvodom nového kultu by aj sami podľahli, ale svoje túžby potláčajú. Ballekova interpretácia ponúka rôzne výklady. V jednom z nich aj provokatívne varovanie. Civilizácia, ktorá sa schová za múry, izoluje a slepo ľpie na svojich zákonoch, hodnotách a tradíciách, skôr či neskôr neustojí tlak okolia. Čo vám to pripomína? 

Mimochodom, keď sa okolo roku 406 hrali Bakchantky v Aténach, zostával už len rok do zborenia ich hradieb. Popri interpretácii inscenácia zasiahne aj prácou s vizuálnym vnemom. Roztrhané telo Penthea – krvavé údy a odrezaná hlava s vycivenými očami, patrí medzi najhroznejšie obrazy z ostatných sezón. V kontexte brutality filmového média však zrejme nikoho nevydesia. 

provokatéri Brea a Klata ostali slušní

V roku 2013 diváci hromadne opúšťali sálu pri Brechtovej Malomeštiakovej svadbe. Niektorí sa v inscenácii zrejme našli, iní nezvládli výstrednú poetiku slovinského režiséra Diega de Breu. Jeho aktuálna Mária Stuartová z činohry v Štátnom divadle Košice zrejme vyženie zo sály iba tých, ktorí neakceptujú radikálnu úpravu Schillerovej klasiky a protikapitalistické naladenie režiséra. A možno aj strohú, no surovú poetiku inscenácie: slabú viditeľnosť, chladné svietenie, vypäté emócie a niekedy ohrané symboly. 

Konflikt dvoch veľkých žien v obkolesení malých-veľkých mužov, však vedie k pozoruhodným ženským hereckým výkonom. Alena Ďuránová ako kráľovná Alžbeta oceľovo zachrípnutým hlasom a s kamennou tvárou rozdáva príkazy a výčitky, pretože pred svorkou grófov nemôže ani na chvíľu prejaviť slabosť. U Tatiany Polákovej ako Márie Stuartovej ide o výbornú prácu so širokým spektrom emócií. 

„Dramaturgia našich divadiel má nos na témy. “

De Brea už na Slovensku zdomácnel, no prvýkrát sa predstavil poľský vyhnanec Jan Klata, ktorý získal v minulej sezóne v Česku cenu za najlepšiu inscenáciu. Pre Činohru SND si vybral trochu prekvapivú predlohu – Fyzikov od Friedricha Dürrenmatta. Známi vedci sa ukrývajú v sanatóriu a predstierajú, že sú blázni, aby zabránili zneužitiu svojich objavov. V dobe, keď je každý fakt použitý tak, ako sa komu páči, je to ozaj príhodné. Ani Klata však kopanec do tváre divákovi nedá. Darí sa mu najmä dolovať z hercov netradične groteskné polohy. 

Trojicu hosťujúcich hviezdnych režisérov uzatvára v Slovenskom komornom divadle Martin Jiří Havelka. Zem pamätá je spomienka na Karola Duchoňa a dobu s hercom Tomášom Gregom na bežiacom páse a skvelými hudobnými výkonmi a choreografiami ansámbla v pozadí. Vzbudila však debatu o tom, či nevyvoláva priveľa „blbej“ nostalgie na minulý režim.