Tahiti, Michal Hvorecký a premárnené možnosti

do tohtoročnej letnej sezóny vstúpila slovenská literatúra s ďalším knižným prírastkom od spisovateľa Michala Hvoreckého. Za námet pre svoj nový román Tahiti: Utópia si zobral mytologizovanú ideu generála Milana Rastislava Štefánika o presťahovaní Slovákov do Francúzskej Polynézie. Podobne ako vo svojej novele Najhorší zločin vo Wilsonove, ktorú v roku 2015 sfilmoval režisér Tomáš Mašín, operuje Hvorecký s alternatívnou verziou dejín a snaží sa odpovedať na historikmi toľko zatracované „čo by bolo, keby“.

Vo svete Hvoreckého románu totiž po skončení prvej svetovej vojny Uhorsko neprestalo existovať a víťazné veľmoci nepovolili vytvorenie Československa, v ktorom by naši predkovia našli svoje bezpečné útočisko. K slovu sa následne prihlásil maďarský šovinizmus a podmienky pre Slovákov sa dramaticky zhoršili – až do takej miery, že boli násilne vyháňaní zo svojich domovov a hovorilo sa o genocíde. V roku 1922 sa preto pod vedením Štefánika vydali na Tahiti, kde im francúzska vláda dovolila založiť si svoju vlastnú kolóniu.

nové Slovensko

Štefánik nedokázal na Parížskej mierovej konferencii vyrokovať pre Slovensko národnostné záruky a keďže život diplomata ho dostatočne nenapĺňal, vyhľadával radšej spoločnosť bohémov a francúzskych prostitútok, ktoré mu spestrovali dlhé chvíle. Všíma si tiež detinské hašterenie víťazných mocností a cynizmus ich zahraničnej politiky. Po uzatvorení mieru sa generál vracia do Uhorska, kde sa práve stupňovala maďarizácia a rozhodne sa, že odvedie Slovákov do Francúzskej Polynézie – na Tahiti, kde pred rokmi krátky čas aj sám pobýval. Nedozvedáme sa však o nijakom politickom ani spoločenskom pozadí tohto jeho plánu; kniha nám namiesto toho pomerne obšírne opisuje putovanie Slovákov, ktorých viedol v dlhom zástupe generál osobne z Bratislavy do Mníchova. Vo Francúzskej Polynézii sa alternatívna história vyvíja (a my nevieme prečo) takmer úplne totožne ako naša originálna: Štefánik zahynie čoskoro pri leteckej havárii, národ smúti, Dušan Jurkovič mu postaví Mohylu, prichádzajú francúzski učitelia, prekvitá nacionalizmus, objavuje sa spor medzi autonomistami a centralistami...