v newyorskom The Metropolitan Museum of Art sa nachádza obraz, ktorý vznikol pravdepodobne v roku 1865. Jeho autorom je Francúz: Jean-Baptiste Camille Corot. Obraz má jednoduchý názov – Múza: História (La muse: L’Histoire).
Antika pozná ešte od dávnych Hésiodových čias deväť múz, ktoré sídlili na hore Helikon. Neskôr im mytológovia pripísali za ich posvätné miesto slávny Parnas, kde tancovali s bohom Apolónom, ktorý bol ich vodcom, ako sa to dá vidieť na mnohých, najmä renesančných výtvarných dielach, ktoré tento motív rozvíjali. Okolo múz síce neexistujú nijaké výnimočne dramatické príbehy, no napriek tomu boli po celé tie stáročia veľmi populárne.
Najprv ich však vymenujme: Erató dodávala umelcom inšpiráciu v témach, ktoré sa týkali erotickej lásky, Euterpé mala na starosti hudbu, Kalliopé bola múzou veľkých hrdinských eposov, Melpomené dohliadala na tragédie, Polymnia zas na všetko, čo súviselo s hymnickými spevmi, presnosťou a vážnosťou, Terpsichoré bola múza zborového spevu, Thália – matka Korybantov – inšpirovala tvorcov komédií a pastorálnej poézie, Úrania bola veľkou múzou hvezdárov a rojkov zahľadených do hviezdnej oblohy, no a napokon tu bola aj Kleió – múza histórie a veľkých činov (o nej si ešte povieme čosi viac za okamih).
„Jean-Baptiste Camille Corot k múzam pristúpil totiž celkom inak, než to bolo dovtedy zvykom.“
Tieto božské bytosti, ktoré inšpirovali po celé roky básnikov a umelcov, sú v mýtických rozprávaniach dcérami samotného Dia a Mnémosyné, bohyne pamäti, a materská črta rozpamätávania sa je na ich vplyve špeciálne badateľná. Od deviatich múz poznáme slová ako muzika, múzické umenia alebo múzeum (svätyňa múz – takú v Alexandrii v roku 308 pred Kristom aj naozaj založili a bola to vlastne knižnica všetkých vtedy dostupných písomností starého Grécka).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.