rok 1917. Nizozemský avantgardný maliar a teoretik umenia Theo van Doesburg v tom čase píše v texte Štýl budúcnosti (vyšiel nedávno v jeho knihe Štvrtý rozmer umenia – Bratislava: Európa 2019) tieto slová: „Umelec – nezáleží na tom, v ktorej dobe – nie je spokojný so zobrazením a ani s reprodukciou a pokúša sa skutočnosť pretvoriť.“ Obraz je podľa van Doesburga výsledkom umelcových výpožičiek z prírody, od ktorej si vzal tvary, formy a pomery, aby z nich spracoval nový obraz. Tento dobový text by mohol pokojne platiť aj dnes. No v medzivojnovom období platil ešte viac – bol totiž novátorský.
Presne tento pocit môže mať návštevník, ktorý si na prízemí, no najmä na druhom poschodí Mirbachovho paláca prezerá expozíciu venovanú výtvarnej avantgarde v strednej Európe v rokoch 1908 až 1928. Už portréty, ktoré výstavu otvárajú, sú vyjadrením skôr psychických vzruchov či poryvov, než jednoduchého napodobenia portrétovaných postáv. Črtou, ktorá ich vystihuje, je osamelosť, úzkosť zo samoty.
„Umenie sa nedá zastaviť ani rozlomiť, umenie si tečie dejinami po svojom.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.