jedna dcéra má matku aj syna, ale syna jej násilne vezme do svojej starostlivosti bacharka z gulagu, kam dcéru pošlú za to, že udala partizána. V skutočnosti ho udala jej matka. Bacharka má teda nevlastného syna a tiež má matku, ktorú však ponižuje a týra. Syn má matky dve – bacharku aj svoju biologickú matku, no má veľmi rád inú staršiu ženu – nevládnu starenu, Nemku, o ktorú sa neskôr ako dospelý stará v emigrácii vo Švédsku.
Iná dcéra (ktorá nechcene otehotnela) má matku, ktorú nevie milovať, lebo je nechceným dieťaťom. Matka si k nej hľadá vzťah, ale svoje trápenie napokon radšej udusí v alkohole. Aj preto jej dcéra vkladá dôveru skôr do inej ženy, o ktorej píše diplomovú prácu – je to tá, ktorej bacharka kedysi ukradla dieťa.
Za tým všetkým sa ako ozvena tiahne známy ruský príbeh Pavlika Morozova, chlapca, ktorý vraj „hrdinsky“ udal vlastného otca, za čo ho dedinčania zavraždili. Sovietski ideológovia ten príbeh milovali a Pavlika ospevovali ako mučeníka pre nich posvätného komunizmu.
„Celá výstavba scény je odkazom na prepojené vzťahy medzi jednotlivými postavami a ich životnými peripetiami.“
Trnavské divadlo si zvolilo náročnú psychologickú drámu o komplikovaných vzťahoch medzi matkami a deťmi. Takýto príbeh nemôže mať šťastné ani jednoduché konce, lebo je o rôznorodosti trápení, na ktoré sa neradi pozeráme. Ako sa v tom trnavskému divadlu darilo?
dieťa na scéne
Režisér Matúš Bachynec dbal na to, aby v správaní postáv zachytil všetky dôležité prvky psychologickej rozorvanosti ľudí, ktorí trpia narušenou vzťahovou väzbou v detstve, posttraumatickými stresovými poruchami, nevyliečenými osobnými vzťahmi v rodine, demenciou a podobne. Toto museli herci preniesť na javisko jednak v hereckom výkone, v jazyku, a potom v gestách, často iba v slabo postrehnuteľných náznakoch (napríklad škrabanie si vlasov v prípade hlavnej postavy Zuzany).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.