ak ste sa v auguste pohybovali v Partizánskom, mohli ste v okolí parku M. R. Štefánika zazrieť niekoľko mladých architektov, ktorí v tomto priestore zisťovali, ako sa návštevníci parku správajú, aké skupiny obyvateľov mesta sa v ňom vyskytujú, čo v ňom je a čo v ňom chýba.
„Jeden objekt, ale milión pocitov – tak by pokojne mohlo znieť prvoplánové heslo tohto objektu.“
Samotný park bol už od vzniku „Baťovian“ dôležitou súčasťou koncepcie ideálneho priemyselného mesta. Tvoril časť takzvaného pásu regulačnej zelene, ktorý delil výrobný areál od zvyšku mesta, v ktorom sa žilo a mal regulovať smog a hluk z továrne. Partia účastníkov medzinárodného projektu [1:1] WORKSHOP pod vedením dánskeho stolára a architekta Tobiasa Foged Permina a Danice Pištekovej z ateliéru Woven sa rozhodla vdýchnuť parku „nový život“ zaujímavým dreveným objektom.
Katarína Janíčková
Výsledkom ich snaženia je Rampolynå. Tento výraz s dánskym feelingom označuje architektonické dielo z červeného smreku. Objekt tvoria tri časti s rôznymi funkciami: statickejší priestor na sedenie či ležanie, aktívnejší na hru a kreatívny pre kultúrne aktivity. Rampolynå je objekt, ktorý svoje funkcie jasne definuje, ale zároveň sa otvára rôznym interpretáciám každého, kto s ním príde do interakcie. Verejný priestor tak dostáva architektúru, ktorá ho dopĺňa a zároveň pretvára.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.