na začiatok malé upozornenie: Názov zbierky Havran v kávomate je presný aj zavádzajúci. Zavádzajúci v tom, že ak čakáte poeovského havrana krákajúceho nevermore alebo naopak, ľahké veršované zákusky ku kávičke, tak nečakajte. A v čom je presný? Vo všetkom ostatnom.
A ešte malá odbočka: Ľudia dnes zlorečia sociálnym sieťam, lebo vraj kradnú čas a dušu, šíria každú povrchnosť a hlboké myšlienky vytláčajú na okraj. Omyl, občas to býva presne naopak. Dôkazom je aj príbeh Ráchel Noa a jej knihy.
influencerka na nemocničnej posteli
Ráchel Noa je pseudonym, zložený z druhého mena autorky a priezviska po babičke. Všetko ostatné je však na jej knihe pravé. Prečo pseudonym? Dôvody tkvejú v autorkinom súkromí, neľahkých vzťahových kombináciách aj spojivách, či naopak, deliacich čiarach, ktoré obkresľujú kultúrne a náboženské celky v tomto kúte sveta. Jej tvorba v sebe spája kresťanské aj židovské symboly, z oboch komunít čerpá hlboké mystické vhľady, v oboch však zároveň vyvoláva aj určitú nevôľu – primálo ortodoxná, priveľmi obrazoborecká. A tak sa pseudonym stal jej ochranným mimikry, i keď je pravda, že na rozdiel od ochranného sfarbenia nespôsobuje splývanie s okolím, ale minimálne v tom literárnom teréne jej vyčnievanie.
S písaním začala Ráchel Noa už v detstve, ako u 12-ročnej jej talent rozpoznala a podchytávala nebohá Daniela Hivešová-Šilanová, spisovateľka, divadelníčka, etnografička a aktivistka. Potom však Ráchel skončila strednú školu, prišla láska, vydaj, deti. Neodsunula literatúru úplne, ale sústredila sa rozvoj svojho maliarskeho talentu. Roky načítaného a navnímaného sa v nej navrstvili a nový impulz na tvorbu prišiel napokon z úplne inej strany, než by si to ktokoľvek želal. Onkologická diagnóza sa odráža v básňach v Havranovi v kávomate ako hrozivá silueta na čiernej hladine nafty. Nemilosrdne, ale temne esteticky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.