keď v pilotnej epizóde najnovšieho seriálu TV Joj Hrobári postava Júlie Horváthovej sledovala svojho manžela Tibiho, ako kope hrobovú jamu, vyslovila repliku: „Normálne cítiš tú atmosféru smrti, keď sa naňho dívaš.“ Keď sledujem aktuálne dianie na slovenskej seriálovej scéne, tiež cítim hlavne tú atmosféru smrti. Vďakabohu a bohužiaľ zároveň.
čím nás kŕmia slovenské televízie
Jeseň sa v súvislosti so slovenskými seriálmi nesie predovšetkým v duchu základných seriálových princípov, teda v duchu nadväzovania, respektíve pokračovania. Markíza hneď v prvých septembrových dňoch uviedla nové série Oteckov, Susedov a Sestričiek, ale aj jubilejnú desiatu sériu Hornej Dolnej. Konkurenčná Jojka vypustila do sveta druhú sériu Ministrov, aby predĺžila rezonanciu Karikovej literárnej a Bebjakovej filmovej Trhliny v podobe rovnomennej dvojdielnej minisérie. A po tretí raz – možno naposledy – divákov odprevadila do sveta Za sklom.
Ako pri jednotvárnej strave, aj v prípade pokračujúcich či nadväzujúcich seriálov hrozí, že sa človek toho či onoho obje, nech už je to akokoľvek výdatné či gustiózne. Nateraz sa zdá, že v Jojke sú si tejto elementárnej axiómy v porovnaní s Markízou vedomí viac, keďže divákom v rámci jesenného seriálového menu naservírovali aj dve novinky – Delukse a Hrobárov. Zatiaľ čo Delukse sa pod „de luxe“ pozlátkou nápadne ponáša na mäso len ťažko identifikovateľného druhu bez farby, chuti a zápachu ako zo školskej či nemocničnej kantíny, Hrobári sa otvorene hlásia k tomu, že dátum spotreby je, podobne ako vek – aj ten v čase smrti – len číslom. Zasýtiť však dokážu obe novinky. Prinajmenšom načas a najmä vtedy, ak je divák ochotný prijať za svoju filozofiu, že je, aby žil, a nie že žije, aby jedol. Alebo ak je ochotný vidieť priestor za sklom pomyselného seriálového pohára slovenskej výroby poloplný, nie poloprázdny.
viete, čo je to koncepť?
Projekt Delukse sa už v rámci promokampane snažil potenciálnych divákov nalákať na logline seriálu, teda akýsi slogan vystihujúci ťažisko deja, v znení: „bláznivé príbehy hotela, v ktorom by ste chceli bývať, ale rozhodne nie pracovať“. Prostredie luxusného hotela mohlo prinajmenšom v našich končinách pôsobiť ako prísľub nevšednosti. Lenže ďalšie slovo obsiahnuté v logline Delukse neveštilo nič dobré a oprávnene vyvolávalo skôr ostražitosť či priamo skeptickosť. Prívlastok „bláznivé“ toho totiž môže predznamenávať až priveľa a z toho všetkého len málo pozitívneho. Príbehy z pera Ivana Holuba a Petra Matulíka, ktorí majú na svedomí námet a storyline seriálu, naozaj pôsobia bláznivo – bláznivé ako zbavené zmyslov a bláznivé ako počasie, teda premenlivé či nestále. S ohľadom na fundamentálny charakter seriálu je však veľkým problémom to, že zatiaľ čo prívlastok „bláznivé“ je v súvislosti s príbehmi Delukse do istej miery namieste, o prívlastku „vtipné“ sa to isté povedať, bohužiaľ, nedá.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.