Prechod kovovou čiarou

rok 1920, západná Ukrajina, v tom čase Poľsko. Po krajine doznievajú násilné pogromy proti židovskému obyvateľstvu, v niektorých obciach navštívia násilníci židovské domácnosti aj tridsaťkrát za deň. Rabovanie je najznesiteľnejšia časť pogromov, zvyšok je neznesiteľný: znásilňovanie žien a vyvražďovanie. Presne v tom roku sa v židovskej rodine Pinkasa Spektora narodí dcéra Chaja. Jej matku počas pogromov znásilnili, jej starého otca zavraždili. O ukrajinské územie má stále veľký záujem aj boľševikmi ovládané Rusko a čoskoro sa Ukrajina stane súčasťou Sovietskeho zväzu. Kým sa táto historická dráma uskutoční, rodina Spektorovcov radšej rýchlo emigruje. Do Brazílie. Chaja má dva mesiace a odteraz sa bude volať Clarice Lispector.

spisovateľka

Dievča má trinásť rokov, doma sa hovorí v jazyku jidiš, vonku portugalsky. Anglicky ešte nevie. Číta Hesseho Stepného vlka a rozhodne sa stať spisovateľkou. Otec, ktorý sa musí v Brazílii potupne živiť prácou podomového obchodníka s obnoseným šatstvom, chce svoje tri dcéry vidieť opäť vo vysokej spoločnosti, a tak sa časom Clarice dostáva na štúdium práva. Právnička z nej však nebude, v Riu de Janeiro ju láka práca novinárky, módnej novinárky.

V roku 1940 sa Európou preháňa smršť druhej svetovej vojny, zatiaľ čo v Brazílii vládne diktátorský prezident Getúlio Vargas, „otec chudobných“ a pracujúcej triedy. Práve v tom roku publikuje Clarice Lispector svoju prvú poviedku Triumf. Je o žene, ktorú opustí jej muž. Žena je rozrušená, stále verí, že to nemôže byť pravda, no realita je nezlomná. Vzápätí príde vytriezvenie, prebudenie z letargie ako sprcha ľadovej vody a veta: „Vráti sa, lebo ona je silnejšia.“ Prvá poviedka je za ňou, pred ňou ostáva celý život.

V roku 1943 sa Clarice vydá za brazílskeho diplomata Mauryho Gurgela Valenta a opúšťa Brazíliu, do ktorej sa vráti až v roku 1959. O sedem rokov nato sa jej prihodí bizarná nehoda: vezme si liek na spanie, zapáli si cigaretu a zaspí. Popáleniny sú také vážne, že lekári uvažujú o amputácii jednej ruky. Posledných desať rokov života je viac trápením než životom. Zomiera 9. decembra 1977. Na druhý deň by mala narodeniny, päťdesiatsedem rokov.