Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ženská otázka vo folklóre

.elena Akácsová .kultúra

Sedemdesiatročný Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK) je súbor veľmi mladý. Obsadením, dynamickým výkonom aj spôsobom myslenia. Ak sa mu dá niečo vytknúť, tak je to zanedbaná ženská otázka.

Ženská otázka vo folklóre PRESSFOTO SĽUK/CTIBOR BACHRATÝ Tanečnice SĽUK-u cifrujú akoby ich jedna mater mala.

prvýkrát ma to vyruší hneď v úvodných Baladách. Vysoko štylizovaný tanec (choreograf Laco Cmorej), kde sa chlapci správajú, ako je to v slovenských ľudových tancoch zvykom. Dominantne, predvádzajú sa, naznačujú bitku. Klasika. A do toho zrazu vstúpia dievčatá, rovnako mužsky agresívne, dominantné a vyzývavé. 

Vravím si, ak to má odkazovať na časy tureckých vojen, tak takto sa ženy predsa bežne nesprávali. Možno jedna výnimočná, ale všetky? Napokon, presne o tom je i ďalší tanec, založený na balade (Odkázal kráľ sedliakom). V nej sedliak nemá syna, a tak do vojny pošle jednu z troch dcér, ktorá sa vyznamená v bojoch. Tam je to „neženské“ správanie ženy namieste práve preto, že je nezvyčajné. Až tak, že ho zvečnili v balade. Radosť sa na to pozerať aj vďaka tanečnému výkonu sólistky Sáry Danielovej.

Druhýhrát ma to zarazí v strednej časti programu nazvanej Cifry. Ide o cifrovačky, ktoré predvádzajú nielen mimoriadne tanečné schopnosti účinkujúcich, ale i tie herecké. Okamžite si zapamätáte jednotlivých sólistov, sú podmaniví, vtipní, výrazné osobnosti. Teda, zapamätáte si mužov. Ženy, rovnako tanečne i herecky disponované, sú len akousi jednoliatou masou. Z tej trochu vystúpia ako osobnosti v jedinom tanečnom čísle Ženský čardáš, ktorého choreografom je – áno – žena (Libuša Bachratá). 

Kedysi sa vo folklórnych súboroch vravievalo, že čisto ženské tance, zväčša karičky, sú tam len na to, aby sa chlapci stihli prezliecť do ďalšieho čísla.

A tak to ide celý program, až napokon ten posledný genderovský klinec zatlčú Tatranskí orli, ktorí ako pocta dlhoročnému choreografovi Jurajovi Kubánkovi uzatvárajú posledný blok Tatry. Vždy ma pri tom tanci zamrazí, keď chlapci doslova vyletujú do výšky, čo je ešte podporené úžasnou hudbou Svetozára Stračinu (tá jediná hrá z playbacku a veru by si zaslúžila remastering!). Orlov som videla od roku 1980 hádam stokrát, ale až teraz som si všimla, že v druhom rade za mužskými sólistami skáču ženy dvojité otočky! Len tak, akoby nič, bez toho, aby ich bolo poriadne vidieť. Bez toho, aby to v tom tanci malo zmysel a bolo to také zapamätateľné ako tí lietajúci orli.  

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite