KNIHA | Niviaq Korneliussen: Homo Sapienne | Argo 2019 | ●●●●○

Súčasný grónsky román o láske, sexe, alkohole a hľadaní identity. To je anotácia knihy Homo Sapienne od nastupujúcej hviezdy pre nás úplne exotickej grónskej literárnej scény Niviaq Korneliussenovej. A presne knihu vystihuje – je v nej sex, je v nej alkohol, no najmä je v nej túžba po láske, pochopení, blízkosti. Román  vyšiel v roku 2014, keď mala autorka len 24 rokov, a bol nominovaný na množstvo prestížnych literárnych cien. Korneliussen totiž svojím štýlom dala pomyselnú facku tradičnej literatúre. Píše drsne, kruto, často hulvátsky, do textu vkladá množstvo anglických viet, prerýva ho „esemeskovou“ komunikáciou. Píše jednoducho tak, ako žijú, myslia a komunikujú jej rovesníci. A preto v tom cítiť úprimnosť a pravdu. Kniha sa skladá z piatich príbehov pätice kamarátov, ktoré sa výborne prelínajú. Každý z rozprávačov má svoje starosti, svoje depky a túžby, každý z nich hľadá blízkosť, lásku, pochopenie, ale hľadá aj samého seba, svoju identitu, tápe vo svojich túžbach, pochybuje o svojej sexualite. Sú to presne tie komplikované témy, ktoré trápia (nielen) mladú generáciu vždy a všade. Postavy premýšľajú podobne, ako premýšľa každý z nás v tom smutnokrásnom veku, akurát v Grónsku akoby ťažoba prostredia na ne doliehala omnoho intenzívnejšie. Intenzitu tejto knihy však pocítite aj u nás. 

FILM | Le Mans '66 | réžia: James Mangold | USA 2019 | ●●●●○

Le Mans '66 je životopisná dráma o americkom konštruktérovi áut Carrollovi Shelbym a britskom pretekárovi Kenovi Milesovi, ktorých najal Henry Ford II., aby mu pomohli poraziť Enza Ferrariho na závodoch Le Mans. Tematizujú sa v ňom také nezrelé chlapčenské záležitosti, ako autíčka, preteky, kto má väčšieho, kto ďalej, a tak ďalej a celé je to tak veľmi nezodpovedné, až sa divák nemôže ubrániť dojmu, že ten chlapácky film o priateľstve, cti a posadnutosti chce povedať čosi viac. Neviem čo, len mi bolo ľúto jedinej výraznejšej ženskej postavy, šarmantnej a oddane milujúcej manželky jedného z hrdinov, ktorá to celé odtrpí. Nádherný, veľký burácajúci film, ktorý sa nechal inšpirovať mimoriadne vydarenými Rivalmi Rona Howarda z roku 2013, ale nesnaží sa ich ani kopírovať, ani opisovať, len celkom priznane využíva presne tie isté postupy. Mimoriadny dôraz na autentickosť výpravy je síce dnes už štandard, ale divák to vidí a oceňuje, lebo to znamená remeselnú precíznosť, fortieľ, poctivú ručnú prácu, ktorá predstavuje zásadný rozdiel v akosti. A ak do tohto zasadíme čo len troška slušnejších hercov – a tými Matt Damon a Christian Bale sú –  a vložíme im do úst vety, ktoré by muži v ich situácii naozaj mohli hovoriť, narodí sa film, ktorý nie je na jedno použitie a určite sa naň nedívame preto, aby sme sa dozvedeli, ako to dopadne. Jednak to tušíme a navyše to nie je dôležité, lebo ešte pred koncom vieme, že to chceme vidieť znova. Taký skoro až lyrický zážitok z filmu, ktorý poháňajú rovnakou mierou testosterón a adrenalín. 

DIVADLO | Celé zle | réžia: Michal Vajdička | Štúdio SND | ●●●●○

Druhá premiéra jubilejnej stej sezóny SND podobne ako tá prvá (Dnes večer nehráme) tematizuje divadlo ako také. Ukazuje, ako divadlo funguje, či v oboch prípadoch skôr ukazuje, ako divadlo nefunguje, keď sa niečo mimoriadne udeje. Zatiaľ čo Dnes večer nehráme je vážna hra o tom, ako divadelníci a diváci prežívali revolučné dni Novembra, Celé zle je úplne uletená komédia o tom, čo všetko sa môže v divadle pokaziť, keď sa toho chytia babráci. Rekvizity nefungujú, chýbajú alebo sú inde, kulisy padajú, herci hrajú príšerne amatérsky a snažia sa celú tú galibu kamuflovať, čím to celé ešte zhoršujú. Ani hudba nehrá, ako má. Divák, ktorý má rád humor nemých komédií, kopance do zadku a osudové naschvály, sa bude dobre baviť. Aj na hercoch vidno, že hrajú s veľkou chuťou, konečne si môžu dovoliť dosýta improvizovať a preháňať. Na ich výkonoch hra stojí a padá, každý z nich hrá vlastne dvojúlohu – jednak zlého amatérskeho herca, a jednak postavu, ktorú ten zlý herec hrá. Občas sa im to v tej šialenej skrumáži zlieva dokopy a to je škoda. Na škodu je aj trojhodinová dĺžka pôvodne 45-minútovej hry troch súčasných britských autorov Henryho Lewisa, Jonathana Sayera a Henryho Shieldsa. Dramaturg Daniel Majling a režisér Michal Vajdička spolu s výbornými hercami (Ján Koleník, Tomáš Maštalír, Milan Ondrík, Martin Šalacha, Diana Mórová, Táňa Pauhofová, Roman Poláčik) akoby nevedeli prestať s vymýšľaním gagov. Lenže, keď divák pochopí princíp, začína sa to po hodine nebezpečne opakovať a do konca predstavenia ho už, žiaľ, žiadny prekvapivý zvrat nečaká.