o filme Kto je ďalší? sa však v poslednej dobe diskutuje viac medzi psychológmi a pedagógmi než medzi filmovými kritikmi. Dôvod je prostý – film hovorí o dôležitých a závažných témach, no robí to tak, že divákovi prechádzajúcemu peripetiami dospievania skôr ublíži, než pomôže. Preto je nepochopiteľné, že na film chodia celé triedy žiakov ako na školskú aktivitu, akoby šlo o nejaký výchovný koncert. Lenže kým z koncertu si môžu odniesť estetický zážitok, z tohto filmu si odnesú skôr traumu. A podľa slov viacerých odborníčok a odborníkov na duševné zdravie táto trauma ani zďaleka nie je vyvážená očakávanými prínosmi.
naozaj prevencia?
Centrálnymi motívmi filmu sú tri skupiny javov, o ktorých určite treba hovoriť a treba o nich zrejme aj točiť filmy. Šikanovanie, sexuálne vydieranie a rizikové koníčky ako takzvané rooftopping (štveranie sa na strechy mrakodrapov, na žeriavy či na stožiare vysielačov) spojené s fotografovaním takzvaných killfies (selfies v životu nebezpečných situáciách) sú témy, ktoré si určite zaslúžia pozornosť. Z tohto hľadiska je Drobného film – súbor troch filmových poviedok – vysoko aktuálny. Problém je v tom, ako tieto javy zobrazuje, i v tom, ako sa s filmom ďalej pracuje. Aby sme ukázali, v čom je film problematický, žiaľ, musíme prezradiť pomerne veľa z jeho obsahu.
V prvej z troch navzájom nezávislých filmových poviedok sa ocitáme na výchovnom koncerte, kde raperka Aless rozpráva o svojich skúsenostiach s kyberšikanovaním, ktoré ju doviedlo až k pokusu o samovraždu. Nechajme bokom samoúčelné stereotypy, napríklad, že ako agresori sú vykreslení práve neonacisti. Divák si tu všimne skôr pátos a morálny gýč, ktorému mladý človek uverí len sotva.
Spočiatku ľahostajná trieda sa počas koncertu napokon postaví na stranu šikanovaných. Áno, po Alessinom emotívnom vystúpení s prestrihmi na rozhovor, kde sediac na posteli odpovedá na otázky o svojom pokuse o samovraždu, ako aj na detailné zábery, v ktorých si reže predlaktie, sa dá čakať, že aj cynická trieda zmení postoj. Na výzvu moderátora dojatí žiaci nakoniec predsa len vstávajú, čím sľubujú, že odteraz nebudú vo svojom okolí trpieť šikanovanie. Je to patetické, no lacné a ťažko uveriteľné. Neonacista utrúsi, že si na šikanovanie máme zvykať a cynickí chalani, ktorí sa k nemu pripoja, napokon pôsobia ako jediní, ktorí nepodľahnú manipulácii. Poviedku s názvom #Povstanie uzatvára šikanovaný chlapec sediaci na koľajniciach a čakajúci na kolesá vlaku.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.