v rozhovore s kurátorkou Lenkou Kukurovou sa dočítate:
- o výstave Moc bezmocných
- či potrebuje umenie štátnu podporu
- či máme dostatočnú slobodu umeleckého prejavu
- ako sa prejavujú nové formy cenzúry
- aj o tom, ako dokážu umelci ovplyvniť verejnú mienku
ako vznikala výstava Moc bezmocných?
Výstava mapuje umenie zamerané na spoločenskú kritiku v slovenskom a českom prostredí za posledné tri desaťročia. Vznikla pri príležitosti výročia Novembra 89 ako oslava tohto dôležitého politického medzníka, ale zároveň aj ako výzva k občianskej angažovanosti, ktorá je stále veľmi potrebná.
Dôležitý je aj československý rozmer výstavy ako pripomenutie spoločnej histórie a vzťahov. Umenie s témou slobody a demokracie bezprostredne súvisí a je tak dobrým spôsobom na reflexiu stavu spoločnosti po tridsiatich rokoch od revolučných zmien.
ako dlho ste pripravovali výstavu pred jej spustením?
Takáto prehľadová výstava by štandardne vznikala aspoň rok dopredu v medzinárodnej spolupráci, čo bolo aj naším pôvodným zámerom. Do príprav výstavy však vstúpili veľmi neštandardné situácie spôsobené mocenským a diletantským manažovaním oblasti kultúry v oboch krajinách. Počas príprav musela Kunsthalle Bratislava bojovať o svoju existenciu z dôvodu plánovania tzv. Kreatívneho centra v jej priestoroch, následne bola postihnutá krátením financií.
Martin Marenčin / KHB
V českom prostredí bol zo dňa na deň odvolaný riaditeľ Národnej galérie a potom aj jeden z dôležitých kurátorov. V týchto neistých podmienkach sme na prípravu výstavy mali len štyri mesiace a bola otvorená za obrovského nasadenia tímu Kunsthalle. Takéto podmienky sú však nezlučiteľné so systematickou prácou a bránia aj širšiemu presadeniu sa slovenského súčasného umenia, či už doma, alebo v zahraničí.
podľa čoho ste vyberali diela, ktoré vidíme na výstave?
Téme angažovaného umenia po roku 1989 sa venujem už vyše 15 rokov, túto tému som spracovala v dizertačnej práci obhájenej na Karlovej Univerzite. Výstava vychádza z môjho teoretického výskumu, ale aj z predošlej kurátorskej praxe. Je prierezom umeleckými dielami, ktoré sa venovali závažným spoločenským témam alebo vyvolali verejnú diskusiu.
„Sloboda umeleckého prejavu je indikátorom stavu demokracie v spoločnosti.“
Zďaleka však neprezentuje všetkých slovenských a českých autorov a autorky, ktorí sa takémuto typu umenia venujú, tých je našťastie veľké množstvo. Umelecká scéna si stále viac uvedomuje nutnosť záujmu o veci verejné.
myslíte si, že politici vnímajú, že umenie často odráža náladu v spoločnosti a tak aj aktuálne politické dianie?
Vzťah politikov k umeniu v našej spoločnosti by sa dal charakterizovať ako nezáujem. Nie je to sféra, ktorá prináša politické body. Pritom bez umenia žiadna spoločnosť nerozkvitá. Nezáujem politikov o umenie je čiastočne spôsobený aj charakterom umeleckej scény, kde prevláda dôraz na individualitu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.