Králi a dieťa

gotika – bežný pohľad Slováka na gotické umenie bude možno súvisieť skôr s Majstrom Pavlom z Levoče než s katedrálou v Chartres. 

Tak okrem toho môže zájsť aj do Dómu svätej Alžbety v Košiciach, čo je najreprezentatívnejší gotický chrám nielen u nás, ale na území celého bývalého Uhorska. No zároveň by som dodal, že aj katedrála v Chartres je naša, naša európska. Korene našej kultúry sú tie isté ako korene západnej Európy. Máme spoločný kultúrny vývoj a spoločné sú aj sily, ktoré tento vývoj určovali.

aké sily máš na mysli?

Napríklad rímsku cirkev. Táto sila pôsobila v celej oblasti Európy, ktorá používala latinčinu ako úradný jazyk alebo na dorozumievanie sa medzi vzdelancami.

výraz gotika súvisí s Gótmi, so severskými kmeňmi, s čímsi germánskym. Tí počnúc 5. storočím počas sťahovania národov postupne potlačili rímsku kultúru, no zároveň si z nej niečo aj vzali. Čo robí gotiku gótskou záležitosťou?

Pôvodný význam s Gótmi nepochybne súvisí, no treba mať na pamäti aj to, že u Giorgia Vasariho a iných talianskych renesančných historikov umenia to bolo hanlivé označenie, vlastne nadávka. Ako renesanční autori sa títo historici nazdávali, že sami sú súčasťou kultúrneho hnutia, ktoré prekonáva nejaké obdobie temna a úpadku, z ich hľadiska bola gotika obdobím barbarizácie umenia. Tak rozumeli „gotike“.

no Vasari, to je už naozaj až 16. storočie.

Áno. No neskôr, na začiatku 20. storočia vzniklo jedno predefinovanie pojmu gotiky, dnes málo známe. Prišiel s ním Wilhelm Worringer, ktorý v knihe Formprobleme der Gotik (Formálne problémy gotiky) z roku 1911 neopisuje nijakú katedrálu ani nič z toho obdobia, čo si dnes predstavujeme ako typicky gotické umenie, ale sústredil sa na niečo iné.

na čo?

Na vzťah k svetu v prípade severského človeka. Veľkú časť roka musí chodiť naobliekaný, musí sa viac skrývať pred živlami. Je to iný vzťah k svetu než ten, ktorý je vlastný ľuďom v stredomorskej oblasti. Skrátka, úloha telesnosti je u severského človeka oveľa menšia a to, čo vzrastá, je rola abstrakcie. A preto aj Worringer kládol vo svojej knihe dôraz najmä na gotické ornamenty, ktoré chápal ako výraz severského, germánskeho ducha, ktorý dokázal abstrahovať výrazne viac než človek zo stredomorských oblastí, dokázal sa viac povzniesť ponad realitu bežne viditeľného sveta.

počuť to je zaujímavé, pretože gotiku si spájame práveže s postavami, s biblickými príbehmi, a nie s ornamentmi.

To je pravda, no nevylučuje sa to. Predel medzi románskym a gotickým štýlom najlepšie charakterizuje to, že sa v gotike začína pripisovať väčší význam ľudskej prirodzenosti Ježiša Krista a tým aj telesnosti iných zobrazovaných postáv. Takže telesnosť sa v gotike zobrazuje tiež, ale skôr ako nástroj na vyjadrenie psychických pochodov alebo emócií. Zdôrazňuje sa najmä to, že keď Kristus zomrel ako človek, tak zároveň aj trpel ako človek a toto ľudské utrpenie vidíme v tvárach mnohých gotických postáv.

lenže to ešte nebola éra psychologického portrétu, s tou predsa príde až Dürer, nie?

Éra portrétu sa začína približne v polovici 14. storočia, keď sa objavujú prvé individuálne portréty. No je pravda, že pozornosť k individualite portrétu, aká je typická napríklad pre Dürera, súvisí naozaj až s renesanciou.

čím sa potom zobrazenie postavy – napríklad Krista – líši v románskom umení a v gotike?

V románskom umení je pri zobrazení Krista kľúčovým motívom takzvaná majestas Domini, vznešenosť Pána. Ježiš je prevažne zobrazovaný ako Kráľ, ako Vládca, povznesený nad všetko stvorenie, nad priestor a čas. V gotickom umení prichádzajú k slovu iné hodnoty: súcit alebo spoluutrpenie.

a v prípade vianočných motívov asi aj Kristus ako malé dieťa. Mýlim sa?

Nemýliš sa, je to presne tak. Veď ku Kristovej ľudskej prirodzenosti patrilo aj to, že bol kedysi malým dieťaťom. V tomto zmysle sa pri prechode od románskeho umenia ku gotickému najvýraznejšie zmenil obraz Madony. V románskom období predstavovala Madona trón Božej múdrosti. Keďže bola trónom, tak na jej stehnách či v jej lone sedel malý dospelý Kristus ako Mudrc, Kráľ, Žehnajúci – ten, ktorý reprezentuje Stvoriteľa sveta. Je predstaviteľom nekonečnej božskej múdrosti a to, čo mu chýba, je detská hravosť. Toto sa mení práve v gotickom období, malý Ježiš sa mení čoraz viac na skutočné dieťa.

dá sa povedať, kedy presne došlo k tejto premene?

Románsky obraz Madony ako trónu Božej múdrosti sa najčastejšie objavuje na samom vrchole románskej kultúry v 12. storočí na juhu Francúzska, a súbežne s tým vzniká zas v strede Francúzska, v okolí Paríža, gotika.

takže v gotike ustupuje do úzadia tá božská kráľovská majestátnosť a dôraz sa kladie viac na to ľudské v Kristovi.

To, že tá božská stránka ustupuje do úzadia, však neznamená, že sa popiera alebo potláča. Vianočná téma, akou je Narodenie, sa iba zmenila do podoby adorácie malého dieťaťa. Vidíme teda Ježiška nie ako kráľa v Máriinom lone, ale ako ležiace bábätko na zemi či na slame, no vyžarujú z neho neraz lúče božského svetla a jeho matka kľačí pri ňom a modlí sa k nemu. To božské je tam teda zachované, ale aj s dôrazom na Kristovu ľudskú prirodzenosť.

s týmto biblickým motívom súvisí aj téma klaňania Troch kráľov, ktorej sa venuješ s tímom ľudí na Ústave dejín umenia SAV v jednom zo svojich aktuálnych projektov.

Ten projekt je interdisciplinárny, takže trojkráľovej tematike sa v ňom venujú ľudia z rôznych profesií: kunsthistorici, biblista, muzikológovia, teatrologička. To odkrýva túto tému z rôznych pohľadov.

Poklonenie sa dieťaťu je motív s obrovským psychologickým významom. Každý z nás v sebe nosí dieťa, ktoré sa v našej psychike uchovalo z čias nášho detstva.

dobre, ale zaujímavé je, že Traja králi sa v románskom období nezobrazovali ako králi, ale skôr pripomínali pastierov.

Traja králi pôvodne neboli vôbec králi. Boli to mudrci, mágovia, ktorí prišli z Východu, aby sa poklonili novonarodenému kráľovi. Lenže so slovom „mág“ mali mnohí problémy už v tých časoch, keďže neoznačovalo len mudrcov, ktorí rozumeli veciam, ktorými iní nerozumejú, ale aj čarodejníkov, ktorí praktizovali mágiu a spájali sa s temnými silami. Pýtali sa teda, prečo by mali takým čarodejníkom prejavovať nejakú úctu tým, že podľa nich nazvú tých troch mužov z Východu.

preto to odmietali?

Áno, ale napríklad Jakub z Voragine, autor Zlatej legendy, tomu rozumel tak, že títo traja sú mágmi nie pre ich čary, ale preto, lebo sa im podarilo preľstiť kráľa Heroda, keď mu po stretnutí s ním najprv sľúbili, že sa k nemu vrátia, len čo nájdu novonarodeného kráľa a povedia mu, kde ho videli. No potom vytušili jeho zlý úmysel, lebo ich podľa legendy varoval anjel, a pobrali sa domov inou cestou. A práve toto putovanie Troch kráľov sa stalo veľmi silným motívom a inšpiráciou nielen pre gotické umenie, ale ostáva inšpiratívnym dodnes.

čo je na tých troch mužoch také, že sú zdrojom takej dlhodobej inšpirácie?

Sú to archetypálne postavy. Poklonenie sa malému dieťaťu je motív s obrovským psychologickým významom. Každý z nás v sebe nosí vnútorné dieťa, ktoré sa v našej psychike uchovalo ešte z čias nášho detstva. Podľa mnohých psychológov je zdrojom kreativity prísť do kontaktu a žiť so svojim vlastným vnútorným dieťaťom. Aj takto rozumiem klaňaniu sa troch mudrcov, ktorí predstúpili pred malé dieťa: oni, učení muži!