hovoríme pritom o umelcovi spred 500 rokov. Svedčí to o jeho jedinečnosti, ktorá sa ukáže pri každom stretnutí sa s jeho dielom. Najbližšie máme túto možnosť ešte do 6. januára vo viedenskej Albertine.
Výstava s vyše 200 exponátmi je zameraná predovšetkým na akvarely, kresbu a grafiku. Všetko sú to diela vytvorené na papierovej podložke, ktoré z konzervátorských dôvodov nemôžu byť súčasťou stálych expozícií ani dlhodobejších výstav, preto je ich príležitostné vystavenie pomerne logické a vždy aj atraktívne.
Na druhej strane pre inštitúciu, akou je Albertina, je prirodzené, že výstava je zameraná takmer výlučne na umelcovu kresliarsku a grafickú tvorbu. Ako je však možné, že výstava pomerne drobných kresieb, respektíve grafiky dokáže vyvolať takú pozornosť a pritiahnuť takú návštevnosť, ktorú iné zbierky či inštitúcie nedosiahnu za celý rok?
pestrý svet čierno-bieleho umenia
Albrecht Dürer (1471 – 1528) nebol len vynikajúci maliar, bol najmä kresliar a túto svoju základnú zručnosť pretavil aj do diel pomerne nového média, grafiky. Tá sa zrodila a rozvíjala v 14. storočí predovšetkým v technike drevorezu. Prvé diela mladého umelca celkom zodpovedali dobovému priemeru, boli to jednoduché ilustrácie, v podstate len lineárne vystavané a ešte vôbec nedávali tušiť, na akú zmenu príde.
„Jeho vplyv bol nesmierny a jeho dielo, najmä to grafické, sa rozšírilo prakticky po celej Európe. Bol obdivovaný a kopírovaný.“
Za krátky čas sa jeho technika zlepšila tak, že už v roku 1496 sa pustil do viacnásobne inovátorského podniku. Vytvoril cyklus ilustrácií poslednej knihy Biblie – Zjavenie sv. Jána, všeobecne známej ako Apokalypsa. Nový bol veľký formát, čím sa pomer text a dovtedy podružná ilustrácia otočil, no ešte prevratnejšie boli samotné kompozície a ich stvárnenie, pomocou ktorého zaplnil dynamické a dramatické scény množstvom detailov. Nečudo, že sa dielo podujal vydať sám a už tu sa objavil aj Dürerov obchodnícky talent.
Na rozdiel od Apokalypsy – vo výraze i forme predsa ešte dosť uviaznutej v neskorogotickom výraze, sa po jeho návrate z prvej cesty do Talianska objavila prirodzenejšia telesná stavba, väčší dôraz na objemy a plasticitu a v odeve aj vplyv prenikajúcej renesančnej módy (Samson zabíja leva, 1496).
Dôležitý posun nastal aj v technike grafického stvárnenia. Výrazne jemnejším rytím, či správnejšie rezaním, dosiahol väčšie odstupňovanie sivých odtieňov, zároveň však narazil na technologické limity drevorezu, ktoré už nebolo kam posunúť.
PRESSFOTO GALÉRIA ALBERTINA VIEDEŇAlbrecht Dürer: Zajac poľný, 1502.
Výrazne väčšie možnosti mu poskytovala rytina (medirytina), ďalšia grafická technika, pri ktorej sa na rozdiel od pomerne mäkkého dreva mohli pri rytí používať jemnejšie rydlá a vytvoriť tak omnoho hustejšie šrafúry, hoci zároveň s väčšou námahou prekonávajúcou odpor oveľa tvrdšieho materiálu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.