#TREBA čítať beletriu, bez žien by zakapala

každoročne pred Vianocami posielam svojim kamarátom a kamarátkam zaručené tipy na knihy, ktoré sa zapáčili mne a tak by sa mohli páčiť aj ich mame, sestre, kamoške, atď. Nie som rodovo zaťažená, myslím si, že tie knihy by sa rovnako páčili aj otcovi, bratovi či kamošovi, no ale na také tipy sa ma nikto nepýta. 

Tentoraz si moje knižné tipy ponad plecia manželky prečítal aj spisovateľ a galerista Pavol Weiss a znechutene mi odkázal, že mám veľmi džendžerovo nevyvážený výber, lebo som odporúčala samé ženské autorky. Ešte raz som čekla ten zoznam a ohradila sa – až traja autori sú muži! Hoci všetci traja majú hlavnú hrdinku ženu. 

Tak neviem, či sa tí traja autori prispôsobili trhu, lebo podľa Nielsen Book research až 80 percent beletrie (UK, USA a Kanada) nakupujú ženy. A to nie je všetko,  popritom ženy aj oveľa častejšie chodia na literárne festivaly, do knižníc, blogujú o literatúre, počúvajú audioknihy a zakladajú bookcluby. Ženy prevyšujú v nákupe beletrie mužov vo všetkých kategógiách okrem fantasy, sci fi a hororov. A ak aj muži čítajú beletriu, tak ich to vraj k ženským autorkám príliš neťahá. Na druhej strane, ženy mužských autorov čítajú a obdivujú, neposudzujú knihu podľa pohlavia autora. To aspoň tvrdí v článku v Guardiane emeritná profesorka angličtiny z Exeterskej univerzity Helen Talyor na základe svojho prieskumu. 

Aj keď si nikdy vedome nevyberám knihy podľa pohlavia autora či hlavného hrdinu, je fakt, že v poslednej dobe je akosi viac kvalitných ženských autoriek bodujúcich u čitateľov aj u odbornej kritiky, ako tomu bývalo ešte pred pár rokmi. Nebudem tu špekulovať, čím to je, teším sa, že beletria stále vzniká a číta sa. 

No a teda tu je môj tohtoročný neskorý zber, najprv toho, čo už som čítala. A potom toho, čo sa sama chystám ešte len čítať a keby mi to niekto kúpil pod stromček, tak nedbám.

audur Ava Ólafsdóttir

V mojom bookclube sme si tento rok zamilovali Islanďanku Audur Avu Ólafsdóttir. Začali sme jej najnovším českým prekladom Nad propastí byla tma (Plus, 2018). Príbeh muža, päťdesiatnika, zručného domáceho majstra, ktorý sa po rozvode dozvie, že nie je biologickým otcom svojej dcéry a tak sa rozhodne ukončiť svoj život. A tak sa vyberie do nemenovanej krajiny zmietanej vojnovým konfliktom a ubytuje sa v chátrajúcom hoteli. Kniha o nádeji a druhých šanciach získala The Nordic Council awards 2018 aj Cenu Severskej rady za literatúru. 

Jej staršie dve knihy Listopadoví motýli a Výhonek osmilisté růže majú podobný princíp – hrdia sa vydá na cestu, aby našiel sám seba a svoje miesto v živote, ale to vôbec nevadí, pretože tí hrdinovia aj ich cesty sú veľmi odlišné. V Motýľoch cestuje žena po Islande, vo Výhonku zas mladík cestuje do nemenovaného južanského kláštora. (Tá druhá je, žiaľ, vypredaná, ani v češtine, ani v slovenskom preklade ako Ratolesť sa už nedá kúpiť, ale ten sa vraj nečíta veľmi dobre, tu recenzia Jurka Kušnierika, ktorý autorku prirovnáva k Marcelovi Pagnolovi).

V našom bookclube už netrpezlivo čakáme na preklad najnovšej knihy Miss Islandu a čas si krátime čítaním rozhovoru s autorkou a znáňaním českého  zborníka severských divadelných hier, kde vyšla jej hra Farárov čierny pes.

olga od autora Predčítača

Možno je to trochu zavádzajúce odporúčať Olgu (Odeon, 2019) cez predošlú knihu jej autora Bernharda Schlinka Predčítač, ktorá je vďaka filmovej adaptácii s Kate Winslet notoricky známa. Pretože toto je úplne iná kniha, i keď rovnako majstrovsky napísaná. Tiež sa v nej riešia historické nemecké traumy, ale nemá to v sebe taký prekvapivý príbeh a zvrat. Tiež sa v nej prerozpráva takmer storočný príbeh jednej ženy, ale tentoraz sa to deje cez troch rôznych rozprávačov. Tu moja recenzia. Čo ma na tejto knihe – okrem príbehu samotného – zaujalo najviac, je úspornosť. Dnes vychádza množstvo 500 – 700 stranových kníh, ktorým by najviac zo všetkého prospelo zoškrtať tak na tretinu. Schlink je tak úsporný, že v jednej vete pokojne prejde aj celé desaťročie. Vyšlo aj ako audiokniha.