Vilikovský patril k silnej generácii spisovateľov, ktorej nástup v 60. rokoch 20. storočia zásadným spôsobom zmenil tvár slovenskej prózy. „S ľahkosťou pera som zatiaľ nemal tú česť, u mňa je všetko číra drina,“ priznal spisovateľ, ktorý bol laureátom viacerých prestížnych literárnych ocenení vrátane dvoch hlavných cien v súťaži Anasoft litera.
Prozaik, prekladateľ a publicista Pavel Vilikovský sa narodil 27. júna 1941 v Palúdzke (dnes mestská časť Liptovského Mikuláša), dospieval v Bratislave. Jeho matka bola učiteľkou angličtiny a slovenčiny, otec Ján Vilikovský bol literárnym historikom staršej českej a slovenskej literatúry.
V rokoch 1958-1959 študoval Vilikovský filmovú réžiu na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Po roku sa vrátil do Bratislavy, kde absolvoval štúdium angličtiny a slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Počas štúdia a aj po skončení fakulty pracoval ako redaktor v mesačníku Slovenské pohľady. Začiatkom 70. rokov 20. storočia v čase nastupujúcej normalizácie musel mesačník opustiť a zamestnal sa ako redaktor vydavateľstva Tatran.