typografické umenie nie je iba úsilím o to, ako zmestiť písmená, texty a obrázky na určenú plochu, ale aj hľadaním spôsobu, ako dokážu výber fontu, veľkosť písma či sadzba zaujať pozornosť čitateľa alebo okoloidúceho. Tomuto vzťahu zodpovedajú aj slová z knihy Škola moderného videnia od Ivy Mojžišovej, ktoré otvárajú úvodný panel výstavy Trnavskí typografi v Čepan Gallery v Trnave. Totiž, že typografia sa v 30. až 40. rokoch 20. storočia „vzťahovala na každé vizualizované slovo, od časopisov cez obchodné a propagačné tlačivá až po svetelnú reklamu, teda na všetko, čo mohlo človeka rýchlejšie zorientovať v nadmernej spleti informácií moderného sveta“. Takže hoci reč bude o trnavskej typografii, akosi automaticky sa bude týkať každej typografie.
Kurátorka Soňa Jakubove hovorí, že celý nápad vznikol po rozhovore s Ľubomírom Longauerom: „Zistili sme, ako nedostatočne sú zachované nielen práce, ale aj biografické údaje o typografoch, a to nielen tých trnavských.“ Svoju výstavu preto poňala aj ako historický prierez – počnúc prvou slovenskou reklamnou kanceláriou Redopa cez funkcionalistické práce Michala Štetinu a Juraja Stanka až po trnavské tlačiarne.
prvá reklamka
Za prvú kvázireklamnú kanceláriu, ktorá v Československu pracovala s modernou typografiou, sa zvykne pokladať Redopa. Jej čelným grafikom bol v 30. rokoch 20. storočia český dizajnér Zdeněk Rossmann. Ten neskôr vložil svoje typografické umenie a silné ľavicové presvedčenie do služieb Komunistickej strany a jej propagandy. Faktom však je, že Redopa počas svojho pôsobenia zamestnávala mnohých absolventov bratislavskej Školy umeleckých remesiel (ŠUR), ktorá čerpala z Bauhausu. V propagačných materiáloch z Redopy vlastne Bauhaus cítiť v každom projekte. Zásluhu na tom mal práve Rossmann, ktorý tento štýl práce s grafikou najprv vyštudoval v Dessau a potom ho v Československu popularizoval.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.