veľký a malý mostík boli kedysi pýchou Vysokých Tatier, dnes sú už len pozostatkom zašlej slávy československého športu. Práve v ich okolí sa pred 50 rokmi konali Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní, presnejšie od 14. do 22. februára 1970. Tieto hry boli veľkou výkladnou skriňou socialistického režimu, ktorý si dal na svojej prezentácii patrične záležať. Športoviská dnes pripomínajú skôr ruiny, no vtedy ich zahraniční hostia označili za „areál snov“.
zlatá a strieborná
Na Štrbskom plese za tri roky vznikol veľký športový komplex. Jeho súčasťou boli nové hotely Panorama a FIS, ubytovne, zotavovne, pozemná lanovka na Hrebienok alebo nová zubačka, bežecký areál a, samozrejme, aj dva skokanské mostíky, ktorých súčasťou bola aj rozhodcovská veža. V Poprade sa zrekonštruovalo letisko, nanovo sa budovali cesty, telekomunikačné zariadenia a do Tatier sa konečne dotiahol plyn. Čo sa nestihlo dokončiť alebo bolo rozrobené, stihla zakryť bohatá nádielka snehu. Toto podujatie nás vyšlo 1,6 miliardy československých korún.
MILOŠ VANČO
Bolo to najväčšie podujatie svojho druhu u nás. Zúčastnilo sa na ňom 500 športovcov z 25 krajín sveta. V konečnom umiestnení hrali prím Sovieti so svojou veľkovýrobňou športovcov. Československo skončilo na treťom mieste s bilanciou zlatá a strieborná medaila. Združenár Jaroslav Rýgl získal zlato v severskej kombinácii a v tom istom roku sa stal aj československým športovcom roka. Skokan Jiří Raška to dotiahol na striebro v skokoch na veľkom mostíku za Rusom Garijom Napalkovom.
Údaje o počte návštevníkov sa líšia. Tie oficiálne hovoria o 80-tisícoch návštevníkov, no lístkov sa vraj predalo raz toľko. Na preteky na veľkom skokanskom mostíku bolo zvedavých 120-tisíc ľudí. Jedným z nich bol vtedy aj začínajúci fotograf Miloš Vančo, ktorý začiatkom roku 1970 fotil pre denník Smena. Bol to jeden z prvých džobov pre redakciu. Vančo pokrýval závody spolu s ďalším fotografom. Kým kolega sa zaujímal o oficiálny program, jeho objektív skôr vyhľadával okamihy mimo záberov televíznych kamier.
MILOŠ VANČO
„Bývali sme v hoteli Park, vojaci nás vozili každý deň na Štrbské pleso. Prišiel som na pľac a číhal som na svoj moment. V rámci fotenia som zaznamenal aj bitku fotografa, ktorý niekam vliezol a asi nemal. Oficiality a rôzne vence ma nezaujímali, to mali na starosti iní. Moje fotografie nie sú o víťazoch,“ spomína fotograf, podľa ktorého vtedy na Štrbskom Plese panovala úžasná atmosféra.
MILOŠ VANČO
Ak cvakol nejakého športovca, tak v zaujímavých situáciách, ako napríklad fínskeho bežkára Kaleviho Oikarainena, ktorý zvíťazil v maratóne na 50 kilometrov. „Tej fotografii hovorím Mŕtvy víťaz. Vidno, že už melie z posledných síl. V niečom mi tento fínsky pretekár pripomína Krista,“ dodáva.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.