Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako na presvedčivý zamilovaný príbeh?

.mário Gešvantner .kultúra .knižnica

Oceňovaný český autor Jan Němec sa svojím novým románom vydal na tenký ľad. „Napísať hodnotný milostný román v dnešnej dobe nie je jednoduché,“ tvrdí. Debata, ktorú kniha vyvolala, mu dáva za pravdu.

Ako na presvedčivý zamilovaný príbeh? Jan Němec: Možnosti milostného románu. Brno: Host 2019.

román Možnosti milostného románu rozpráva príbeh jedného vzťahu. S klasickou, rokmi preverenou aj prevarenou mustrou – zoznámia sa, dajú sa dohromady, sú spolu, rozídu sa. A opäť sa dajú dohromady a opäť rozídu. Ako však napovedá názov, autor sa pokúsil nájsť aj odpoveď na otázku, či a ako sa dá v dnešnej dobe napísať zamilovaná kniha.

všetko sa nedá vymazať

Jan Němec sa na českej literárnej scéne preslávil svojím prvým románom Dějiny světla, v ktorom zbeletrizoval životný príbeh slávneho českého fotografa Františka Drtikola. Román získal v roku 2014 viacero ocenení – Cenu Európskej únie za literatúru, ocenenie Česká kniha roka 2014, bol nominovaný na Cenu Josefa Škvoreckého a dokonca aj na Magnesiu Literu, čo je obdoba slovenskej ceny Anasoft Litera (paradoxne, v tom istom roku bol na Magnesiu nominovaný aj Janov otec Ludvík za zbierku poviedok Láska na cizím hrobě). Aj preto sa čakalo, s čím autor príde tentoraz.

Němec sa vybral novým, absolútne osobným smerom. Rozhodol sa opísať svoj vlastný, práve skončený vzťah. A urobil to celkom detailne, intímne a pre niekoho narcisticky či až egoisticky. „Človek sa k tomu musí nejako prebojovať, nejako prepísať. Premýšľal som, či tento typ románu vôbec písať. Potom, keď som sa už odhodlal, tak som si dlho zvykal na to, že píšem vetu v prvej osobe a že podmet musím vnímať ako sám seba. Bolo to zvláštne, ošíval som sa, že to nie je literatúra a že sa blamujem,“ vysvetlil začiatky práce na knihe sám autor. „Ale keď s ňou strávite pár mesiacov, tak si zvyknete a hranicu, čo na seba chcete prezradiť, stále posúvate. Hráte so sebou takú hru, že čo je v počítači, to môžete hocikedy zmazať. Lenže neskôr zistíte, že až také jednoduché to nie je, lebo všetko má v texte svoju funkciu a keď vytiahnete jednu kocku, padnú aj tie, čo sú na nej.“

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite