Morrissey potrebuje reštart

boli časy, keď bolo vydávanie albumov udalosťou. Mladé generácie si asi vedia len sotva predstaviť, že v deň vydania nového albumu napríklad od U2 sa pred obchodmi vytvoril dlhý rad. Odkedy prenikla hudba na internet, tie časy sú už dávno preč, hoci aj v dobe streamovacích služieb sa stále nájde pomerne veľké množstvo bláznov, ktorí si novinku od svojho obľúbeného hudobníka pustia zásadne z platne alebo z CD. Teraz však neplatí ani to. Obchody s hudbou sú uzavreté, pošta nefunguje ako v normálnych časoch, a tak nám, ktorí holdujeme dobrej hudbe, nakoniec zostanú už len tie streamingy. A vďaka za ne. Nebyť Spotify a iných servisov by sme sa napríklad vôbec nedostali k novému Morrisseyho albumu, ktorý vychádza v týchto dňoch. I Am Not Dog On A Chain je jeho trinásta radová platňa a podľa prvých ohlasov konečne hodnotnejšia zbierka pesničiek po dlhšom čase od britského speváka, ktorý zostáva jednou z najpozoruhodnejších postáv svetovej popmusic, a to aj napriek tomu, že v posledných rokoch dáva poriadne zabrať svojej fanúšikovskej obci svojimi kontroverznými názormi. 

kríženec Gotta a Rottena

Kto je Morrissey? Toto meno nie je v našich končinách až také známe, no podľa ankety BBC je tento spevák druhý najznámejší žijúci Brit súčasnosti. Aj u nás sa nájdu jeho fanúšikovia, no Slováci, ktorí vyrastali v 80. rokoch, dávajú skôr prednosť napríklad Depeche Mode alebo The Cure. Morrissey je u nás záležitosťou alternatívnych kruhov, hoci vo svete stále platí, že tento spevák s vokálnym rozsahom Karla Gotta a podrezaným jazykom Johnnyho Rottena je aj naďalej fenoménom. V prvom rade za jeho pôsobenie v kultovej skupine The Smiths, ktorá fungovala v 80. rokoch a pritom mala s hudbou tej doby pramálo spoločné. Ich pesničky boli postavené na Morrisseyho fantastických textoch a originálnych nápadoch gitaristu Johnnyho Marra, ktoré nadviazali na to najlepšie z britskej hudby 60. a 70. rokov. Zostali však originálni. 

Spevák sa už vtedy javil ako záhadná postava, ktorá nemala veľa spoločné so životom rockovej hviezdy. Už vtedy bol z neho solitér, bojovník proti autoritám a outsider s rozorvanou dušou martýra, ktorý si bolesť tohto sveta vzal na svoje plecia. Iste, väčšinu tej bolesti si spôsoboval on sám.

The Smiths dlho nevydržali a na vrchole slávy sa rozpadli. Od konca 80. rokov je Morrissey na sólovej dráhe, ktorá určite stojí za povšimnutie a miestami dosahuje úroveň The Smiths, no problém spočíva v tom, že tá sólová dráha nie je veľmi vyrovnaná. Obyčajne funguje tak, že po výbornom albume nasleduje slabší, potom nahrá úplný prepadák, aby sa hneď nasledujúcim vrátil späť na vrchol. Existujú nespočetné debaty o tom, či album Viva Hate je lepší než Vauxhall and I alebo You Are The Quarry, no tu ide skôr o otázku vkusu.