Suseda netreba ľúbiť, stačí ho tolerovať, hovorí autorka knihy o listoch Jozefovi Tisovi

v marci ste mali uviesť do života knihu Slovutný pán prezident a potom s ňou cestovať po Slovensku a diskutovať s čitateľmi. Pandémia koronavírusu vám prekazila plány. Ako zvládate sociálnu izoláciu?

Nie je to ľahké. Bola som sklamaná, že sme museli zrušiť krst knihy aj ďalšie prezentácie. Verím, že sa nám to podarí, keď to všetko prehrmí.

darí sa vám dodržiavať prísne opatrenia?

V polovici marca som sa vrátila z USA, a tak som bola štrnásť dní v prísnej karanténe. Ani dnes však takmer nevystrčím nos z bytu, chodievam len na balkón.

žijeme v demokracii, no nastali časy, keď musíme byť zatvorení doma. Kedysi, a tým sa už dostávam k vášmu výskumu a novej knihe, sa ľudia báli vychádzať pre svoj pôvod či vierovyznanie. Nie je táto pandémia aj príkre memento?

Dlho sme žili v ilúzii, že niektoré veci sú samozrejmé. Ľudia, ktorí písali listy Jozefovi Tisovi, žili vo veľkej neistote a nevedeli, kam to všetko smeruje ani ako dlho to bude trvať. My dnes hovoríme to isté – nevieme, čo sa ešte stane ani ako dlho to potrvá. Žili sme v ilúzii, no teraz mnohí nemôžeme ani len byť s tými, ktorých ľúbime. V tom vidím istú podobnosť.

„Láska bola častou témou dopisov, ktoré ľudia medzi rokmi 1939 až 1944 písali prezidentovi Jozefovi Tisovi.“

aké hodnoty nás môžu udržať nad vodou?

Solidarita, láska a spolupráca. Myslím si, že musíme nájsť spôsob, ako medzi sebou čo najlepšie spolupracovať a vzájomne si pomáhať.

keď sme sa po prvý raz stretli a zhovárali (.týždeň č. 11/2019), vaša kniha práve vznikala. Koľko času vlastne uplynulo od momentu, keď ste chytili do rúk prvý z listov Tisovi?

(Smiech) Sedemnásť rokov. Odvtedy som snívala, že o nich začnem písať a pred tromi rokmi sa mi to podarilo. Najskôr som si myslela, že len uspokojím vlastnú zvedavosť. Netušila som, že téma vzbudí taký veľký záujem.

BORIS NÉMETHAmerická výskumníčka holokaustu Madeline Vadkerty sa narodila vo Washingtone, no už niekoľko rokov žije v Bratislave. Je autorkou novej knihy Slovutný pán prezident, ktorá vyšla vo vydavateľstve Absynt.

vraj ste o škatule plné listov „zakopli“ náhodou, popri inej práci. Naozaj?

Áno, washingtonské Múzeum holokaustu ma vyslalo do viacerých krajín vrátane Slovenska, aby som vytypovala a skopírovala zaujímavé dokumenty pre budúcich bádateľov. V Slovenskom národnom archíve, vo fonde Kancelárie prezidenta republiky, som objavila krabice s listami.