Al Pacino

aj na objektívne slabšie filmy sa dá pozerť, ak v nich hrá on. Aj keď niekedy nie je hlavnou postavou, aj tak dokáže na seba strhnúť hlavnú pozornosť. Má len jedného Oskara, no napriek tomu je jedným z najlepších hollywoodských hercov všetkých čias. Al Pacino, ktorý vo svojich filmoch stvárnil ikonických gangstrov, sa dožíva 80 rokov. Narodeninovú zdravicu mu posielajú Miloš Krekovič, Juraj Malíček, František Gyárfáš a Peter Bálik. 

hoffa ako Dobroslav Trnka

Máloktorý herec stvárnil hneď niekoľko rôznych typov ikonických gangstrov. Al Pacino však nehral len obyčajných zločincov. Všetci tí mafiáni, ktorým vdýchol život na plátne, boli krivým zrkadlom spoločenských pomerov a podmienok, ktoré im umožnili fungovať. 

Jeho Michael Corleone vo svojom príbehu o vzostupe a páde hlavy americkej mafie stelesňoval, aspoň podľa scenáristov, pažravú logiku kapitalizmu. Mafia tu nebola len akási deformácia systému, ale jeho najvlastnejšia podstata. 

Al Pacinov impulzívny a agresívny primitív Tony Montana z filmu Scarface nastavoval Amerike zrkadlo podobným spôsobom ako v Krstnom otcovi, len zvonka. Za príkoria sa mstil USA imigrant z Kuby. Zatiaľ posledný Al Pacinov zločinec, ktorého hral v netflixovskej gangsterke Ír Martina Scorseseho, bol mužom systému natoľko, že to vlastne ani nebol mafián. Nebol to Kočner, skôr taký Dobroslav Trnka. Muž, ktorý kryl gangstrom chrbát v oficiálnych štruktúrach. Biely golier, ktorý ťahal za kratší koniec. Nešťastník, čo nepochopil, že na všetko doplatí.

Jimmy Hoffa si nemyslel, že skončí zle, lebo bol ako šéf najväčších amerických odborov druhým najmocnejším mužom v štáte po prezidentovi a podľa bonmotu mal byť slávnejší než Elvis a Beatles. V šesťdesiatych rokoch bol symbolom korupcie. Peniaze, ktoré ľudia šetrili na dôchodky, požičiaval mafiánom na rozličné kšefty. Vravelo sa, že práve z týchto peňazí postavili v Las Vegas nejedno kasíno. Keď Hoffa začiatkom 70. rokov vyšiel von z väzenia, kde sedel po záťahu senátora Kennedyho na mafiu, pokúsil sa svoje odbory znovu ovládnuť, nepochopil však, že na toto miesto má mafia niekoho iného. V roku 1975 zmizol, jeho telo sa nikdy nenašlo. Scorseseho snímka Ír je jedna z verzií toho, čo sa mohlo stať. 

Odborára Hoffu hrá Al Pacino fantasticky, hoci to nie je celkom hlavná postava príbehu. Ukazuje, že je skvelý komediálny herec. Arogantný cholerik s vypúlenými očami, ktorý  kedykoľvek vybuchne hnevom. Muž, ktorý nevie, že to má zrátané, aj keď to vedia všetci okolo neho. Bolo by klišé napísať, že si tu „herecké esá užívajú herecký koncert“, ale inak sa to opísať nedá. Tie scény, v ktorých sa gangstri idú udobriť, ale namiesto toho sa zasypú urážkami, stoja za to, aj keby zvyšný triapolhodinový príbeh nestál za nič (čo nie je pravda). 

Ír je film, aké už dnes nevznikajú, je to veľká rozlúčka so žánrom klasickej gangsterky. Al Pacino pritom nikdy predtým nehral v žiadnom inom Scorseseho filme!

Osobne sa poznali od začiatku 70. rokov, Scorsese si však vždy myslel, že Al Pacino je preňho umelcom, ktorý je nedosiahnuteľný. Raz mali spolu robiť film, mal to byť životopis maliara Modiglianiho, ale z rôznych dôvodov im to vtedy nevyšlo. To je však už iný príbeh. 

kus plastelíny v režisérových rukách

Len jeden jediný Oscar za herecký výkon? Navyše za Vôňu ženy? Naozaj? Len deväť nominácií? Tomu sa ani veriť nechce a zároveň jasný signál, že ceny vlastne nie sú spoľahlivé kritérium kvality. Aj tak je to však pri tých superlatívoch zvláštne, jeden z najlepších filmových hercov svojej generácie alebo aj vôbec, žijúca legenda, Michael Corleone, Serpico, Tony Montana, Carlito Brigante – a nič? No už to tak bude, Google v podobných prípadoch nezvykne klamať. K Al Pacinovi sa mi v zásade žiadajú napísať tri veci.

Prvá, v posstate banálna. Z tých plus-mínus päťdesiatich filmov, v ktorých Al Pacino hral jednu z dôležitých, aj keď nie nevyhnutne hlavných postáv, sú vyslovene zlé tak tri, ale oplatia sa vidieť už len kvôli nemu. Gangstrov vie, vieme, charizmatikov vie, vieme, silných osudových mužov... škoda reči.