bol horúci august 2019 a Hongkong bojoval za slobodu. Státisíce ľudí vychádzali do ulíc, aby sa vzopreli diktátu komunistov z Pekingu. Protesty neutíchali a Čína pre obavy z rozšírenia revolučných nálad na pevninu menila taktiku. Stupňoval sa aj strach Západu z možnej „hongkonskej verzie“ masakry na pekinskom námestí Ťien an-men spred tridsiatich rokov. Si Ťin-pchingov režim napokon stavil „iba“ na masívnu dezinformačnú kampaň.
Propaganda, ktorú šírili štátne médiá aj čínski diplomati na ambasádach po celom svete, označovala prodemokratických aktivistov za násilných výtržníkov, ktorí sa s pomocou „zahraničných síl“ pokúšajú o prevrat.
V rovnakom čase čínska vláda pozvala do Pekingu a Tibetu desať slovenských poslancov. Nie všetci tam išli preto, aby nekriticky schvaľovali čínsku verziu pravdy. Napokon, o Hongkongu tam vraj ani nebola reč a podobné cesty sú bežné, chodia na ne novinári, politici aj diplomati. Účastník zájazdu sa však musí vyzbrojiť veľkou dávkou ostražitosti a etickej rozhodnosti, v opačnom prípade absolvuje výlet v predklone.
A práve na vlaňajšom výlete boli aj takí slovenskí reprezentanti, ktorí podľa všetkého ochotne poslúžili vláde jednej strany. Vedúcim delegácie bol vtedajší šéf parlamentného eurovýboru Ľuboš Blaha, známy boľševický šíriteľ konšpirácií a obdivovateľ Putinovho Ruska, ktoré posledné roky vedie proti Európe hybridnú vojnu.
Zahanbiť sa nedal ani Blahov kolega zo Smeru Dušan Jarjabek. Pre Denník N vtedy povedal, že sa na ceste platenej komunistami „na vlastné oči presvedčil, ako to v skutočnosti je“. Vo vlaku cestou cez Tibet, ktorý Čína ilegálne zabrala po vojenskom vpáde v roku 1950, Jarjabek pre čínsku televíziu zaspieval slovenskú ľudovú pieseň Na Kráľovej holi.
nacizmus očami cestovateľov
Aby nedošlo k nedorozumeniu – úvodnou ukážkou toho, aké nástroje v rámci zahraničnej politiky využíva Peking, nechcem dnešnú Čínu prirovnať k nacistickému Nemecku. Tá paralela by v mnohom krívala, taký je už údel analógií, hoci zopár podobností medzi Hitlerovým a Si Ťin-pchingovým režimom by sa našlo a podpísali by ich aj historici s politológmi.
Mojím cieľom bolo niečo iné. Existuje veľká šanca, že vás pri čítaní úryvku z čínsko-tibetskej epizódky dua Blaha a Jarjabek ovládnu podobné pocity, aké zažíva čitateľ, ktorý sa vnorí do vyše 500-stranovej knihy Cestovatelé ve třetí říši spisovateľky Julie Boydovej. Pokúsil som sa len čo najvernejšie priblížiť, akým štýlom britská bádateľka a autorka beletristicko-reportážnej literatúry faktu napísala svoju ostatnú publikáciu.
Kniha s podtitulom Vzestup fašismu očima obyčejných lidí vyšla v origináli pred tromi rokmi a ohúrila kritikov. S nadšením ju prijali aj čitatelia britského denníka Guardian, pre ktorých to bola najlepšia kniha roku 2017. Neskôr jej americké noviny Los Angeles Times udelili cenu za najlepšiu historickú knihu a chválou nešetrili ani britské noviny Daily Telegraph či magazín Spectator.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.