ako sa táto kniha rodila?
Má to tri rozmery. O Pišťankovej tvorbe píšem takmer tridsať rokov. Povedal som si, že je čas to zarámcovať. Okrem toho, pred desiatimi rokmi som napísal knihu o Pavlovi Vilikovskom, ktorý je spolu s Petrom Pišťankom pre mňa najzaujímavejším autorom, akého v literatúre ostatných desaťročí máme. Teraz bol čas venovať sa tomu druhému. Touto knihou som naplnil svoj pracovný program. No a nakoniec – celkom pragmaticky – prišla ponuka z Literárneho informačního centra na takúto knihu.
hypotetická otázka, ak by sme chceli urobiť podobné knihy o iných súčasných slovenských autoroch, mali by sme o kom?
Určite mali, akurát sa možno nezhodneme na tom, kto by to mal byť. Pretože základná definícia súčasnej literatúry je tá, že sa v nej nikto v skutočnosti poriadne nevyzná. Vlastne ani nemôže vyznať.
prečo?
Nemáme od nej odstup. Žijeme s ňou, čítame ju, ale ešte sme si neurobili jej literárnohistorické zhodnotenie a triedenie. Zo všetkých tých dnešných autorov raz zrejme ostanú tí dvaja-traja, o ktorých sa potom chudáci decká budú učiť.
pre vás tam svieti kto?
Za seba odpovedám, že by tam mohlo byť zopár autorov, o ktorých by sa už dnes oplatilo písať. Taký Márius Kopcsay má za sebou určite také dielo, ktoré by si zaslúžilo interpretačnú knihu. Máme aj veľmi silnú generáciu ženských autoriek, ktorým by sa oplatilo venovať. To je fenomén. Nevznikla tu monografia napríklad o Stanislavovi Rakúsovi. Pišťanek však z toho výrazne vytŕča, pretože zmenil pravidlá hry.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.