už piaty rok žije v Prahe, kde si vybudovala stabilnú poslucháčsku základňu. Pritom zaručený úspech slovenských interpretov a kapiel odišiel s ponovembrovým závanom a presadiť sa v záplave domácich hudobníkov je dnes veľmi ťažké. Katarzia však priťahuje na seba pozornosť hudbou aj svojským vystupovaním. Keď vydala novú nahrávku Celibát, takmer okamžite o tom informovali všetky veľké médiá, vychádzali pochvalné recenzie a nestíhala odpovedať na žiadosti o rozhovor. Takéto promo sa malo zúročiť na koncertoch v Prahe, Brne a následnom pokračovaní na Slovensku. Nakoniec sa muselo celé turné presunúť na jeseň až zimu a ako takou náplasťou boli nedávno uskutočnené online koncerty v pražskom Jazz Docku a Lucerna Music Bar. Čo sa naučila v tejto globálnej samote? Môže podľa nej samota pomôcť zlepšiť vzťahy s okolím, keď má človek čas lepšie spoznať sám seba?
„Je toho veľa a neviem, či som už teraz objektívna, ak to pomenujem. Myslím, že to budem vedieť spracovať a opísať až po dlhšom čase. Možno bola pre mnohých táto karanténa šokom, pretože sa prvýkrát v dospelosti zamysleli a uvideli, kým vlastne sú a kým by chceli byť. Podľa mňa najviac na zlepšenie vzťahov pomáha konštruktívna sebareflexia a schopnosť analyzovať a pomenúvať príčiny a následky svojho konania aj myslenia. Ten čas je tu vždy, človek len musí viac chcieť.“ A možno aj z tohto dôvodu najviac zarezonovala titulná pieseň Samota (mi nevadí), po ktorej vypočutí vystáva otázka, či je ťažšie (a zároveň slobodnejšie) uzavrieť sa pred svetom, alebo sa mu vnútorne odhaliť? „Ja osobne som v tomto veľmi ambivalentná, niekedy je to pre mňa takmer nemožné, som skôr introvertná, inokedy som otravne extrovertná, ale som vždy otvorená a hovorím s ľuďmi priamo, nekomunikujem v inotajoch – vágne (snažím sa).“
hudobný posun
Hudobníčka učinila ďalší krok v umeleckej kariére, keď prešla od solitéra – pesničkárky (Generácia Y) ku kapele (Agnostika), k producentovi (Antigona) až k spojeniu producentov a kapely (Celibát) v zložení: Oliver Lipenský, Lukáš Mutňanský, Albert Romanutti, Vladimír Mikláš. Toto rozširovanie tvorivého tímu posúva ďalej jej tvorivé vyjadrovanie: „Je to tým, že som začala skladať hudbu v počítači a tým sa mi otvorili nové možnosti „hrať sa" s nápadmi a zvukmi. To, koho pozývam k práci na pesničkách, súvisí s tým, ako práve pracujem.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.