džez dnes nemá takú popularitu ako v minulom storočí, no stále prichádzajú nové generácie hudobníkov, ktorí veria, že táto hudba má zmysel. Saxofonista Nikolaj Nikitin a klavirista Ľuboš Šrámek tvrdia, že sa nevenujú len tomuto štýlu, no okolo neho sa v podstate točí ich život. Pod hashtag #jazzlife, akým na svojom Facebooku označujú svoje správy, sa zmestí takmer všetko – hudba, zábava, vykecávanie v klube alebo v bare či vzájomné doberanie. Nikitin so Šrámkom toho zažili veľa. Koncertovali v Amerike alebo aj za polárnym kruhom v Murmansku. To, čím si spolu prešli, môžete nájsť aj v ich hudbe vrátane najnovšieho albumu Altar Double Quintet: We Salute Night.
vnímam vás už dlhší čas a vidím, že džez radi hráte a milujete. Prečo je pre vás džez taký dôležitý?
Nikolaj Nikitin: Lebo nám dal veľa aj mimo hudby. Ovplyvňuje myslenie človeka. Ide o improvizovanú hudbu. Si hodený do niečoho, na čo musíš neustále reagovať. Ako v boxe. V krízových životných situáciách sa toľko nebojíš a veľa vecí ťa neprekvapí.
Ľuboš Šrámek: Skrátka, džez otužuje.
Nikitin: Džez je úzko spojený s tým, čo sme zažili. Mám veľmi rád, keď sú za hudbou naozaj silné zážitky. Hudba nevzniká tak, že niekoho prepadne slabá letargia, že mu je smutno, a tak o tom napíše pesničku. Ide skôr o niečo zažité, premyslené a spracované. V živote sme si zažili veselé, aj smutné veci a naša hudba to vždy reflektovala.
táto hudba bola vždy menšinovým žánrom, no teraz je ešte menšinovejšia. Ste tu vy, relatívne mladí ľudia, ktorí stále idú v džeze. Prečo?
Nikitin: Ten záber je širší. Nehráme len džez, ale aj inú hudbu. Venujeme sa aranžovaniu, komponovaniu, produkcii. Každý z nás aj učí. Neživíme sa tým, že by sme každý večer hrali v malom klube medzi chladničkou a toaletami. Primárne ani nepočúvam veľa džezu, skôr vážnu hudbu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.