Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kultúra nekultúry

.štefan Chrappa .peter Bálik .kultúra .kultúra

Aj kultúra býva predmetom kultúrnej vojny. Umelci môžu byť v okamihu označení za darmožráčov. V lepšom prípade im vyhodia na oči, že nezachraňujú životy. Kultúrna obec však má reálne problémy. Aké? Aj o tom sme sa rozprávali s Michalom Kaščákom, Jozefom Luptákom a Blahom Uhlárom.

Kultúra nekultúry BORIS NÉMETH

jedni vravia, že v kultúre je peňazí dosť, druhí, že málo? Ako to vidíte?

Blaho Uhlár: Peňazí je tam viac ako treba. Kedykoľvek počujem, že financie na kultúru nie sú, vraždil by som. Keby som zrátal, koľko peňazí ide na kultúru, z čoho spravidla 90 percent ide len na prevádzkové náklady, sú to veľké peniaze, za ktoré by nezávislí ľudia spravili minimálne to isté, ako to robia štátne inštitúcie, a bolo by to podstatne lacnejšie. Na to sú výskumy vyjadrené v číslach. Všetci to vedia, len loby, ktorá žije z kultúry a ktorá je nasatá na všetky možné rozpočty, si drží svoje kšefty. 

Jozef Lupták: Súhlasím s tým, ale nemyslím si, že v kultúre je až tak veľa peňazí. Nikde sa mi nepodarilo nájsť ten pomer zriaďovanej kultúry štátom, obcami, či samosprávou a tej nezávislej. Myslím tým pomer financií a výstupov. Rád by som si to pozrel.

Michal Kaščák: Máme nefunkčné mechanizmy, ktoré by mohli dať do kultúry viac peňazí. Nie od štátu, ale zo súkromnej sféry. Ide napríklad o sponzorský zákon, o ktorom sa hovorí roky, ale ktorý tu stále nie je.  Do akej miery by mal štát alebo samospráva financovať kultúru, na to sa názory rôznia, ale robí sa to nástrojmi, ktoré sú často nefunkčné alebo fungujú „akože“. 

ako ustrážiť, aby sa podporovali veci, ktoré majú zmysel? 

Michal Kaščák: Kľúčová je podľa mňa dôvera, nezávislosť od politiky a odborníci z tej-ktorej oblasti, ktorí rozhodujú o podpore. Peniaze investované do kultúry sú dobre investované peniaze. Samozrejme je dôležité, ako sa s nimi narába. V Nemecku, v krajine so silnou tradíciou kultúry, si nikto nedovolí robiť veci len pre granty. Scéna sa kontroluje navzájom. Nevznikajú zbytočné projekty a peniaze sa nevyhadzujú do vzduchu. 

Jozef Lupták: To isté sa dá povedať aj o zriaďovanej kultúre. Keď na nejaký kultúrny dom ide 70 až 80 percent nákladov len na prevádzku a nezávislé divadlo alebo festival to dokážu spraviť len za 20 percent nákladov, ide o problém systému, ktorý dáva do kultúry peniaze. Neexistuje tu kultúrna politika. Keď niekto vloží do kultúry nejaké peniaze, ktoré sú dobre spravované, mal by sa mu vrátiť nejaký ten finančný obnos, ale tu ide aj o rozvoj samotnej spoločnosti. To je tá pridaná hodnota kultúry.

Michal Kaščák: Nechcem ísť do detailov, ale máme tu aj také štátom organizované kultúrne podujatia ako oslavy 30. výročia Nežnej revolúcie, ktoré stáli pol milióna eur. Jeden večer, alebo skôr večierok v Národnom divadle, ktorý trval niečo vyše hodiny, dosiahol rozpočet, za ktorý by sa dal spraviť niekoľkodňový festival. Bola to krádež v priamom prenose. Nejde len o to, že niekto je ochotný dať do toho takéto peniaze. Za katastrofu považujem aj to že umelci a realizátori boli schopní sa podieľať na niečom tak extrémne predraženom. Čiže nielen prevádzkovými nákladmi sa vyhadzujú peniaze, ale míňajú sa aj na takéto eventy, ktoré sa tvária, že sú na vysokej úrovni, ale v skutočnosti ide o prepadlisko, kde miznú peniaze.  

Blaho UhlárBoris NémethBlaho Uhlár

vedeli by ste porovnať, či sa predsa niečo v tomto smere nezmenilo k lepšiemu od roku 1989?

Blaho Uhlár: Zmenilo sa len to, že vznikol Fond na podporu umenia, ktorý tu mal byť už v roku 1990. Fond je myslený demokraticky, sú tam pravdepodobne aj demokraticky zvolení ľudia. Neostáva nám iné, ako veriť, že ide o skutočných odborníkov. Problém je aj v tom, že fond je príliš administratívne náročný a nastavený zlomyseľným spôsobom, lebo má rôzne šikanózne polohy. Aplikuje komplikované účtovnícke operácie, ktoré musia robiť štátne organizácie, lebo sa boja, že kultúra okradne tento štát, pričom milióny sa ulievajú úplne inde. Principiálne celá kultúra by sa mala uchádzať o dotácie v jednom fonde. Nezávislé a zriadené divadlá by mali byť rovnocenní partneri, pričom si  myslím, že SND by nemala byť organizácia zriadená štátom, ale nezávislá inštitúcia. Tak to bolo kedysi. 

Aj kraj spravil fond, ale teraz ho zrušili. Bratislavský kraj má štyri divadlá, ktorým údajne znížil dotácie o desať percent pre pandémiu. Ale dotáciu, ktorá je menej ako polovičná z každého toho divadla, a bola určená na podporu nezávislých umelcov, zrušil úplne! Je to zvrátenosť.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite