c. S. Lewis ako popredný odborník (nielen) na stredovekú literatúru bol vnímavý na rôzne formy a žánre, ktoré sú v Písme prítomné: „Biblia sa nedá správne čítať inak ako skutočná literatúra. Ak chceme porozumieť Žalmom, musíme ich čítať ako básne. Poézia je totiž takým malým Vtelením – dáva telo niečomu, čo bolo predtým neviditeľné a nepočuteľné“, píše v knihe Úvahy o Žalmoch. 

V kapitole Druhý význam najprv skúma Žalmy a iné biblické proroctvá v širšom kontexte starovekých mýtotvorcov a filozofov. Odtiaľ pokračuje a zaostruje na zistenie, že druhým významom Písma ako Božieho slova nie je najmä predpovedanie budúcnosti či odovzdanie prepracovaného učenia, ale príbeh postupne sa zjavujúceho Boha, ktorý je sám Slovom, ktoré sa stáva Telom.