položili sme im jednoduché otázky. Prečo hudobná tvorba na Slovensku živorí? Chýbajú kvalitné hudobné školy, aké poľahky nájdeme v ostatných krajinách V4? Väčšina umeleckej tvorby priamo nefinancovanej štátom by bez grantov neprežila? A nemala by nastať odluka kultúry od štátu podobne, ako to požadujú politici od cirkví? „Provokatívne, ale legitímne otázky,“ reagovali Jakabčic s Michalidesovou.

zle platený džob

V rozpore s verejnou mienkou patrí umenie na Slovensku podľa Štatistického úradu SR medzi štyri najhoršie platené odvetvia: priemerný príjem v umení tvorí 72,36 percenta príjmu všetkých zarábajúcich Slovákov. Ako hovorí člen Rady vlády pre kultúru Pavol Kráľ, tvorba sa preto stáva pre umelcov len náročným koníčkom, nie povolaním, ktorým je možné uživiť rodinu. Platí to aj u renomovaných a uznávaných umelcov.

Pritom kultúra má okrem „nehmotného“ prínosu k formovaniu a zdravému vývoju spoločnosti veľký podiel aj na jej celkovo udržateľnom rozvoji.

Boris NémethDvadsaťtriročná absolventka pražskej školy džezového spevu Kristína Mihaľová je úspešnou soul-džezovou speváčkou. 

Vytvára pracovné miesta a prispieva k tvorbe HDP. „Aj viac ako nie­ktoré priemyselné odvetvia,“ vysvetľuje Jakabčic. V povedomí aj tak pretrváva predstava kultúry a umenia ako luxusu, bez ktorého sa pokojne zaobídeme. Koronakríza to len potvrdila a mnohé sektory umenia sú na hranici zániku. Práve džez, hovoria Michalidesová s Mihaľovou, patrí medzi najohrozenejšie.