obdobie profesúry na univerzite v Cambridgei bolo pre C. S. Lewisa náročné profesionálne aj osobne. Do jeho života ako veľká voda vstúpila Američanka Joy Davidmanová. O ich príbehu sa nakrútili srdcervúce romantické filmy a popísali sa prísne kritické analýzy. 

Faktom je, že Joy inšpirovala Lewisa na napísanie literárne aj myšlienkovo najzrelších diel – okrem Úvah o Žalmoch v tomto období vytvoril román Kým nemáme tvár aj knihu Štyri lásky. V nej Lewis uvažuje o štyroch typoch ľudskej skúsenosti s láskou – o náklonnosti, o priateľstve, o erotickej láske a o božskej láske agapé. 

Lewis strávil väčšinu života ako starý mládenec a hlboké vzťahy s malým kruhom blízkych priateľov – napríklad s „Inklingami“ z klubovne krčmy Eagle&Child – boli preňho veľmi dôležité. Lewis potvrdzuje dávne presvedčenie, že priateľstvo môže byť najplnšou formou lásky, korunou života a školou najdôležitejších cností.

c. S. Lewis Štyri lásky

Priateľstvo si málokto cení, lebo ho málokto zažíva. Tí, ktorí považujú priateľstvo len za zamaskovanú erotickú lásku, prezrádzajú, že nikdy nemali priateľa. My ostatní vieme, že hoci môžeme prežívať erotickú lásku a priateľstvo k tej istej osobe, nič sa od milostného vzťahu nelíši tak veľmi, ako práve priateľstvo. Milenci sa o svojej láske neustále zhovárajú, ale priatelia o svojom priateľstve takmer nikdy. Milenci sú typicky obrátení tvárou k sebe, zaujatí jeden druhým. Priatelia stoja bok po boku, zaujatí nejakým spoločným zámerom.