c. S. Lewis a J. R. R. Tolkien mali okrem severských mýtov a fajky voňavého tabaku spoločnú ešte jednu vášeň – lásku k prírode. Tolkiena fascinovali stromy a lesy; Lewis miloval zvieratá. Nie je náhoda, že osídlil Narniu inteligentnými a rozprávajúcimi zvieratami.
V prvej polovici 20. storočia – predtým, ako vyšli najavo brutálne pokusy nacistov – sa začali v Británii pokusy na živých zvieratách. Otázka ďalšieho kroku – pokusov na ľuďoch – sa stala bežnou témou salónnych debát „pokrokových“ intelektuálov.
Pre Lewisa to bolo ako červené súkno pre býka – najprv túto tému vložil do sci-fi Vesmírnej trilógie. V knihe Perelandra hlavný hrdina Ransom bojuje proti zlobe diablom posadnutého Dr. Westona, ktorý bezmyšlienkovite ubližuje krásnym tvorom na planéte Venuša, čo sa práve prebúdza k životu.
Po vojne Lewis napísal pre Národnú spoločnosť proti vivisekcii text, ktorý práve vychádza na Slovensku v novej zbierke Lewisových esejí pod názvom Bremeno slávy a ďalších osemnásť známych esejí.
c. S. Lewis Bremeno slávy
Rozumná diskusia o vivisekcii – chirurgických pokusoch na živých zvieratách – je zriedkavá. Tí, ktorí s pokusmi na zvieratách nesúhlasia, sú často obviňovaní zo „sentimentality“ a ich argumenty o roztomilých psíkoch na pitevnom stole si spravidla toto obvinenie zaslúžia. Obvinenie zo sentimentality však platí rovnako pre druhú stranu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.