v rozhovore sa dočítate:

• či hudba prestáva byť zaujímavá,
• kedy mu napadlo, že sa hudbou môže uživiť,
• ako sa mu darí cez koronové obdobie,
• čo si myslí o podpore pre umelcov a kultúru zo strany štátu.

keď si zadáme meno do vyhľadávača, vychádzajú rôzne zaujímavé veci. Keď som napísal Branislav Dugovič, vyhodilo mi, že si členom šachového klubu v Modre.

Áno, hráme aj najvyššiu súťaž. Je to vážne (smiech).  Ja som hral extraligu minimálne, máme pozvaných hráčov, ktorí za nás hrajú na najvyšších doskách. My na tých nižších sa striedame. Aj keď konkrétne ja som za posledné roky odohral dosť málo partií. 

ako súvisí šach a hudba?

Napríklad taký skladateľ Francois-André Danican Philidor bol počas francúzskej revolúcie majstrom sveta v šachu. Je tu Mark Tajmanov, špičkový ruský klavirista a šachista. Skladateľ Jevgenij Iršai je tiež vášnivý šachista. Ja som sa stal šachistom len preto, že ma tam nalákal kamarát. Vtedy bol šach ešte opradený tajomstvom. V 80. rokoch neboli počítačové programy a nedalo sa všetko overiť. Keď Kasparov uverejnil analýzu, bolo to niečo v porovnaní s dneškom, ako keď máš doma najlepšieho protihráča na svete, ktorý pozná riešenie na akýkoľvek problém. 

počítače dnes vedia zložiť hudobné dielo, ale emócia tomu stále chýba.

Hovorí sa, že sú dve kráľovské hry – šach a japonská hra go. Donedávna sa tvrdilo, že počítač go nikdy nepochopí, ale dnes už máme AI program Alpha Go. V hudbe sa stále dejú stále zaujímavé a nepredvídateľné veci. Ľudia sa v nej radi vracajú do minulosti a kombinujú rôzne štýly, no bohvie.