bolo sychravo, a traja chlapci vo veku štyri roky, dva roky a pol roka, ktorí si uzurpovali svoju maminu, mali iné plány. Jeden štartoval odrážadlo, na ktorom brázdi ulice mesta, najstarší skúmal okolie, kríky a stromy, no a najmenší odfukoval v kočiariku. Ihrisko im bolo malé, tak laureátka zavelila, aby sme sa pobrali k vyschnutej fontáne na Námestí slobody a potom do prezidentskej záhrady. 

 Po ceste budeme robiť rozhovor o tom, ako vníma svoje ocenenie i to, ako vznikal jej víťazný projekt. Prázdne ranné mesto, stromy bez lístia a hluk mechanizmov, ktorými zamestnanci technických služieb pripravujú parky na zimu, dotvárali atmosféru. Víťaz v rámci ceny ide okrem iného aj na dvojmesačný pobyt do New Yorku. Daniela má v pláne zobrať so sebou aj chlapcov. Pochádza z rodiny výtvarníkov a za veľkú mláku zrejme zoberie aj matku, ktorá jej pri koncipovaní víťaznej práce pomohla zázemím v Žiline. Daniela žila súťažou pol roka. 

 Presne toľko trvajú prípravy až po samotnú prezentáciu a vyhlásenie víťazov. Odborná porota vyberá zo štyroch nominovaných kandidátov. Dostať sa do tejto štvorky je prestížou, no zvíťaziť, to už niečo znamená! „Bola som nominovaná už pred niekoľkými rokmi. Vtedy som nevyhrala. Tento rok sa to podarilo a som za to vďačná. Posledný týždeň pri inštalácii výstavy v Žilinskej synagóge sme spolu s ostatnými tromi nominovanými intenzívne komunikovali, dávali si spätnú väzbu, ale vyhrať môže iba jeden.“

Daniela sa zamerala na tému materstva. To je to, čím ostatné roky intenzívne žije. „Naši traja synovia nie sú v škôlke. Materstvo žijem každý deň. Iná téma by bola ťažšia. Úkony, ktoré sú spojené so starostlivosťou o deti, som zapojila do tvorby. S deťmi som chodievala po Žiline na každodenné prechádzky. Samozrejme, to robím aj bez výstavy, ale v tom prípade sa to stalo mojou pracovnou metódou. Nakrúcala som chlapcov, ako sa hrajú na rôznych miestach, ktoré nie sú ihriská. Sledovala som, ako reagujú na ten nový priestor. Pri hre im je jedno, že je to napríklad stojan na bicykle...