neviem, do akej miery dokáže vnútorné nastavenie vopred definovať čitateľský zážitok, no Metalosaura som prečítal za necelý jeden večer. Vydať knižný rozhovor dnes nie je zložité, no urobiť ho tak, aby sa čitateľ nenudil a bavil sa od prvej strany po poslednú, to už náročné je. Počas čítania knihy som mal dojem, že spolu s Vandalom a Rudim Rusom sedím napríklad v bratislavskom Randale a rozprávame sa o hudbe, živote a subkultúre, ktorú milujeme.
Pri tejto recenzii nemá autor článku najmenší dôvod hrať sa na akúsi neexistujúcu objektivitu. Primárnym dôvodom, prečo sa o to ani len nepokúsim, nie je ani tak to, že Vandal je naším kolegom v redakcii a Rudi občasným prispievateľom, ale to, že táto kniha je určená pre fanúšikov. Svedčí o tom aj počet vytlačených kópií – 333, i keď pri metale by sa skôr očakával limitovaný počet kusov na 666.
Už viac ako polovicu môjho života som súčasťou metalovej subkultúry. Hudbu skupiny ČAD, knihy Pištu Chrappu a reláciu Headbanger_FM počúvam a čítam desaťročie. Neskôr som sa zoznámil s oboma autormi, s Vandalom a Rudim osobne. Sú to príjemní ľudia, ich videnie sveta je blízke tomu môjmu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.