rok 524, Pávia. Ostrogótsky kráľ Theodorich dá po nečistom obvinení bez milosti popraviť svojho dlhoročného diplomata s titulom magister officiorum a posledného rímskeho filozofa Anicia Manlia Severina Boëthia. Po svätom Augustínovi bol najvýraznejším intelektuálom tohto obdobia, ak neberieme do úvahy sýrskeho mnícha Dionýza Areopagitu, o ktorom však v tom čase na Západe ešte nikto nič nevie.
Boëthius prijal, prepracoval a odovzdal tradíciu siedmich slobodných umení (gramatika, rétorika, logika, matematika, geometria, hudba a astronómia) v podstate už len svojmu súčasníkovi a následníkovi v štátnej funkcii Cassiodorovi Senatorovi. Či sa Cassiodorus zaplietol do Boëthiovho odsúdenia, to je chýbajúcou časťou skladačky, ktorá ostáva nejasná. Poniektorí si myslia, že áno. Bez ohľadu na to sa však Cassiodorus stal tým, kto uchoval koncept siedmich slobodných umení. Ako zakladateľ raných kláštorných škôl totiž určil mladým mníchom túto tradíciu vzdelávania ako vstupnú bránu k ďalšiemu porozumeniu biblických textov. Cassiodorus zomrel v roku 583 v Kalábrii. A potom nastalo dlhé ticho.
northumbrijský diakon
V nasledujúcich dvoch storočiach sa európsky kontinent zmieta v napätom hľadaní svojej vlastnej tváre utvorenej najmä z pozostatkov rímskej kultúry, vzmáhajúceho sa kresťanstva, zvyškov arianizmu a jeho obdôb a, samozrejme, z výrazných germánskych čŕt. Ak existuje niečo z veľkých ideí starej filozofie, tak len v minimálnej miere, ako súčasť vzdelávania mníchov v kláštorných školách a budúcich klerikov v katedrálnych školách alebo ako záujem sýrskych kresťanov, ktorí v tom čase pripravujú preklady antických gréckych textov do sýrčiny, čo sa stane základom pre neskorší rozmach arabskej filozofie.
Alkuín privádza pred mohučského arcibiskupa Otgara svojho žiaka Hrabana, ktorému sám dal prímenie Maurus. Miniatúra z fuldského manuskriptu z 9. storočia.
V tom istom období sa rodí aj nové náboženstvo – islam. Spolu s tým sa po germánskych presunoch zo severu na juh začne nový presun: arabský, z východu na západ. Ten zastaví v roku 732 Karol Martel v bitke pri Tours; meste, v ktorom o pár desaťročí, v roku 804, zomrie ako opát kláštora svätého Martina hrdina príbehu, o ktorom bude reč na nasledujúcich riadkoch – Alkuín z Yorku, nazývaný aj Albinus (Angličan).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.