napokon, je všade a pri všetkom, neviditeľný a ako všetci neviditeľní má vždy tak trochu moc nad všetkými viditeľnými. Niečo ho spája s Etiennom Cornevinom aj s Janom Langošom. Takíto ľudia sa vymykajú bežným pravidlám úspešnej viditeľnosti, pohybujú sa však s pokojnou istotou, ktorá im zabezpečuje pozornosť. Taký je azda už len Gusto Matijek.
Dosvedčuje to aj jedna z historiek v knihe, v ktorej Daniel Fischer opisuje štvordňovú výstavu v M pavilóne dnes už neexistujúceho bratislavského Parku kultúry a oddychu. Na vernisáži bolo podľa neho „okolo tristo ľudí, medzi nimi aj Milan Šimečka starší a Dominik Tatarka, ktorých som osobne pozval. Etienne, ktorý tam čítal svoj text a bolo to jeho prvé otvorenie výstavy, bol neuveriteľne nervózny, až sa z pléna ozval hlas Jána Langoša: Etienne, nebuď nervózny, veď si doma!“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.