Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nekrológ o skladateľovi Romanovi Bergerovi: Hudba a pravda

.andrej Šuba .kultúra .nekrológ

Dňa 22. decembra zomrel skladateľ Roman Berger. Skúsenosť stredoeurópskeho intelektuála s neslobodou, otázky étosu a zmyslu umeleckého diela, ale aj vzťah umenia a vedy sa stali leitmotívmi jeho života i diela. V tvorbe i v početných textoch sa týmto témam venoval s hĺbkou, intenzitou a naliehavosťou, ktoré nemajú v slovenskej hudbe precedens.

Nekrológ o skladateľovi Romanovi Bergerovi: Hudba a pravda PRESSFOTO JARMILA UHLÍKOVÁ Bergerova skladateľská línia sa rozvinula od klavírnych miniatúrnych skladieb. Transformovala sa do avantgardného narábania s orchestrálnym zvukom a elektronickým médiom.

myšlienkový svet Romana Bergera (9. 8. 1930 – 22. 12. 2020), vychádzajúci z filozofického pohľadu na bytie a z hodnotových premís moderny, najlepšie dokážu priblížiť jeho knihy Hudba a pravda (1997), Dráma hudby (2000) a Cesta s hudbou (2012). Stovky strán, desiatky esejí, referátov, zamyslení, ktoré vznikali pri rozličných príležitostiach od konca 60. rokov 20. storočia, tvoria myšlienkové univerzum hľadajúce miesto hudby v súradniciach aktuálneho vedeckého poznania.

Východiskom týchto snáh je presvedčenie, že kultúra sa v 20. storočí ocitla v kríze, a preto sa musí znovuzrodiť „z ducha a v duchu“. S myšlienkou, že kultúra, ktorá priviedla ľudstvo k vynálezu plynovej komory, je neobhájiteľná, sa možno stretnúť už u Adorna, duchovného otca avantgardy. Pred neomarxistickým pohľadom na svet frankfurtského filozofa však Berger, ktorý v slovenskej hudbe patril k silnej generácii avantgardy 60. rokov, uprednostnil „kozmickú perspektívu“, opierajúc sa o myšlienky filozofov, ľudí vedy i viery, akými boli Pierre Teilhard de Chardin, Dietrich Boenhoffer, Erwin Schrӧdinger, Carl Friedrich von Weizsäcker a mnohí ďalší. 

 „Civilizácia spôsobila, že človek sa necíti ako element vesmíru, kozmogenézy, ale ako akási autonómna bytosť v duchu descartovskej ontológie, teda schizmy medzi subjektom a objektom. V dôsledku toho sa rozhoduje na základe moci, a nie na základe vedomia celku, ku ktorému patrí. Tí slabší sú potom spredmetňovaní a manipulovaní,“ opísal v roku 2019 v našom poslednom rozhovore pre Rádio Devín diagnózu doby, ktorú možno v dejinnej perspektíve považovať za univerzálnu. Napriek tomu Bergerov „boj o kultúru, boj o transcendenciu“, kde sa argumentuje vedeckým poznaním, ktoré nevylučuje vieru a kde umenie predstavuje dôležitý integrujúci prvok ľudskej psychiky, patrí k pôsobivým intelektuálnym utópiám, ktoré majú svoj význam. Poskytujú morálny kompas, dávajú nádej, dokážu meniť uhol pohľadu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite