práve presúvanie znečistenia z pevniny na oceán, ktoré väčšina populácie nemá bežne na očiach, vytvoril podľa Lenky Petrákovej ilúziu, že svojou činnosťou na pevnine nemôžeme ublížiť oceánu. Problém so znečistením bol dlho odsúvaný z pevniny na more, kde na nejaký čas zmizol z dohľadu. Jeho následky ešte nepociťujeme, no mikroplasty pochádzajúce z rozkladajúceho sa odpadu požierajú morské živočíchy a vracajú sa tak naspäť do nášho potravinového reťazca. Svojim projektom chce architektka upozorniť a čiastočne vyriešiť tento čoraz viac aktuálnejší problém.
spojenie estetiky a funkčnosti
Na projekte začala pracovať už v roku 2017. Vtedy bol súčasťou jej diplomovej práce a bolo jej ľúto schovávať ho do zásuvky. Ešte počas štúdia mala príležitosť konzultovať ho so špecialistami na ekológiu a konštrukcie. Plávajúca stanica by čistila oceán tak, žeby zachytávala odpad nazbieraný v mori a plastové časti by rozkladala na recyklovateľný materiál. „Odjakživa má vábilo vodné prostredie a aj v dnešnej dobe, kvôli zdvíhajúcej hladine morí, či otepľovaniu sa zemského povrchu, sa čím ďalej tým viac obraciame k morským územiam na rozvoj našich vízií pre budúcnosť,“ hovorí.
Stanica pripomína kvet s ramenami a jeho pohyb aj energia pre jeho fungovanie je závislá na prírodných silách. Inšpiráciu architektka hľadala v prírode a prírodných organizmoch, ktorých telá sú krásne a zároveň vytvorené na základe potreby a funkcie.
„Aj architektúra je pre mňa o súhre technológie a estetiky. Pri tomto projekte som sa snažila, aby formy zodpovedali potrebám reakcie na prírodné vplyvy. Ale určite ako každý architekt viem hodiny priam posadnuto rozvíjať geometrický objekt a snažiť sa ho vyšperkovať do posledného detailu,“ vraví Petráková pre .týždeň.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.