v rozhovore sa dočítate:
- ako by charakterizoval Bacha,
- či bolo nahrávania bachových violončelových suít splneným snom,
- aké je to hrať online koncerty bez divákov,
violončelista Jozef Lupták hovorí o Bachovi, že jeho hudba je súčasná a nadčasová. Ako by ste ho charakterizovali vy?
Dovoľte, aby som zacitoval samého seba z bookletu nového 2CD. Bach je pokora, Bach je znovuzrodenie, Bach je viera, Bach je úcta, Bach je rešpekt, Bach je radosť, Bach je zmysluplnosť, Bach je objavovanie, Bach je nachádzanie, Bach je vyvrcholenie, Bach je vesmír, Bach je nekonečno.
tieto vety hovoria jasne o tom, že dialóg s týmto skladateľom trvá roky.
Je to celoživotná práca, keď človek hľadá samého seba a snaží sa porozumieť Bachovej výpovedi a je stále udivený. Čím som starší, mám pocit, že viem do toho viac preniknúť.
pamätáte si moment, keď vás jeho hudba zasiahla?
Mám veľmi blízko k Sarabande z piatej suity. Ako mladý som videl Bergmanov film Šepoty a výkriky, kde som ju počul prvýkrát. Veľmi ma to zasiahlo. Počas štúdia na konzervatóriu som veľmi často počúval nahrávky od Pabla Casalsa (pozn. red – legendárny katalánsky violončelista, ktorý spopularizoval Bachove suity). Jeho spôsob hry, pri ktorom si miestami aj pospevoval, ma veľmi oslovil. Už vtedy som si hovoril, že by bolo dobré, keby som sa tomu venoval. Postupne sa to nabaľovalo. Len zopár svetovým čelistom bolo umožnené, aby suity mohli nahrať dvakrát za život. Ja síce medzi nich nepatrím, ale som medzi tými šťastlivcami, ktorým sa to podarilo. Chcem sa poďakovať vydavateľstvu Real Music House, že na to zareagovalo. Predsa mohli povedať, že prečo, veď som to už raz nahral, ale dnes sme obaja spokojní.nahrávka má živú prirodzenú atmosféru. Čím to je?
Priestor veľkého evanjelického kostola na Panenskej bol veľmi inšpirujúci. Pôvodne som to chcel nahrať v malom kostolíku vedľa, no keď prišiel covid-19, povedali mi, že bude voľný aj ten veľký. Keďže sa tam veľa nedialo, mohli sme si zabezpečiť termín. Bol to veľký zážitok. Nahrávali sme od desiatej do šiestej. Nikto nás nerušil, ani autá, ani deti, ani električka, ako sa to stáva počas nahrávania v Redute. Práca bola veľmi koncentrovaná. Dúfam, že toto 2CD bude zároveň artefaktom tejto doby, keď hudba musela odísť do vnútorného exilu.BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.