Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rozorvanosť v konflikte dvoch civilizácií. Vzdorujúca demokracia Turecka

.alexandra Jurišová .kultúra .knižnica

Turecko je svojou rozlohou takmer šestnásťkrát väčšie ako Slovensko. Dokonca je často označované za most medzi Európou a Blízkym východom, ale aj za krajinu, ktorá má šancu vstúpiť do Európskej únie.

Rozorvanosť v konflikte dvoch civilizácií. Vzdorujúca demokracia Turecka

jeho momentálna rozorvanosť však tkvie v konflikte dvoch civilizácií a v diametrálne odlišných základných hodnotách spoločnosti, ktorá je dnes vnútorne veľmi silne polarizovaná. A to zrejme najviac, ako kedy bola, čo predstavuje obrovský problém.

Pomyselná tenká hranica medzi terorizmom a Európou sa definitívne pretrhla 11. septembra 2001, keď si útok na americké Dvojičky vyžiadal smrť približne tritisíc osôb. Bol to deň, keď sa všetko zmenilo. V tom čase prevládal názor, že Západ a islamský svet vo všetkých svojich formách sú v hodnotovej podstate a ďalšom smerovaní vopred predurčené k odcudzeniu, či dokonca k istému konfliktu. Napokon, aj skvelá talianska novinárka a kritička islamu Oriana Fallaciová vtedy islamský svet veľmi ostro a otvorene kritizovala. Vo svojej knihe Hnev a hrdosť dokonca napísala, že tento útok bol len začiatok konca, a že nie je možné vyliečiť arabský svet z náboženstva a zbaviť tak zvyšok sveta náboženského zla, čím len potvrdila, že Východ je od Západu stále na míle vzdialený.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite