pôst je teda primárne záležitosťou duchovnou. K takémuto pôstu potrebujeme správnu motiváciu. Prečo sa chcem postiť? Už sme povedali, že iba túžba  schudnúť nestačí. O Ježišovi čítame, že sa pred svojím verejným účinkovaním postil štyridsať dní a nocí. Pripravoval sa tak na svoje poslanie. 

Toto obdobie pre neho znamenalo dôsledné primknutie sa k Bohu a odmietnutie pokušiteľa. V Starej zmluve nachádzame skutočne pestrú paletu motívov na pôst. 

Jednak je to zachovávanie nariadených pôstov, ale aj pôst za odvrátenie nešťastia, pôst ako prinášanie obete, ako znak pokánia, pôst ako spôsob nakloniť si Boha a získať Jeho priazeň, urýchliť vypočutie modlitieb. 

No a tu sa dostávame na tenký ľad, pretože nejeden prorok upozorňoval – pôst nie je prostriedkom „nátlaku“ na Boha, ani mimoriadnym náboženským výkonom.  Ak sa pôst stane iba formou, tak potom ozajstný pôst, taký, ktorý sa Hospodinovi páči je: „Uvoľňovať nespravodlivo nasadené putá, rozlámať jarmo otroctva, prepustiť utláčaných na slobodu a rozbiť každé jarmo, lámať svoj chlieb hladujúcemu, zaviesť do domu biednych tulákov. Preto, keď uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím príbuzným sa neskrývaj. Vtedy zažiari tvoje svetlo ako zora a tvoja rana sa rýchlo zacelí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a za tebou Hospodinova sláva.“ Iz 58, 6-8

prejav autentickej viery

Ježiš neodmietal pôst, ale veľmi dobre poznal toto jeho úskalie a hovorí:  „Keď sa postíte, netvárte sa zachmúrene ako pokrytci. Tí zanedbávajú svoj výzor, aby bolo ľuďom zjavné, že sa postia. Amen, hovorím vám: Oni už majú svoju odmenu. Keď sa však ty postíš, natri si hlavu olejom a tvár si umy, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je v skrytosti, ti odplatí. Mt 6, 16-18. Sám dal pôstu úplne nový rozmer – je to znak obrátenia k Bohu, ozajstnej zbožnosti, bohoslužby. Pôst nie ako náboženský výkon, ale ako prejav autentickej viery. Tu nachádzame tú správnu motiváciu na pôst – byť Bohu bližšie, rásť vo viere v neho, oddanejšie ho nasledovať. On presne vie, čo potrebujeme, prv, než ho prosíme. Vie čas aj spôsob. Nič si nemusíme od neho vynucovať. 

„Veľa tvoriť, málo troviť“. A dostaví sa efekt aj duševný, aj duchovný.

Pôst nie je len nejaká duchovná pohnútka, ktorá prichádza mystickým spôsobom. Pôst je aj vedomé a racionálne rozhodnutie.  Keby sme čakali na tú „správnu chvíľu“, tak sa zrejme nebudeme postiť nikdy. Veď komu sa chce len tak zdisciplinovať a odriekať si? Povedzme si však úprimne, že sa nám do takého rozhodnutia nechce. Oveľa jednoduchšie je dodržať pôst, lebo je piatok alebo pôstne obdobie... Často nás dotlačia okolnosti. Niečo nás zrazí na zem, modlíme sa, úpenlivo prosíme, a nič sa nedeje. Tak sa odhodlám aj na pôst. Môžem aj z vlastnej skúsenosti povedať, že – začínajú sa diať veci. Možno úplne inak, ako by sme si predstavovali, ale zrazu zistíte, že takto je to najlepšie. A možno práve pôst tak scitlivie človeka na Božie konanie, že sa otvárajú oči pre to, čo by sme inak nevideli. Vnímam takéto skúsenosti  ako silný dôvod, prečo sa rozhodnúť pre pôst. Keď sme poznali a skúsili, aký je to benefit, keď sme boli k nemu „dotlačení,“ máme veľký dôvod skúsiť to aj nabudúce a rozhodneme sa rýchlejšie, ľahšie a za menej dramatických okolností.