lewisov životopisec Alister McGrath tvrdí, že Lewis bol príliš prezieravý na to, aby si myslel, že môže svojimi apologetickými dielami nejako „dokázať“ existenciu Boha. Napriek tomu trval na tom, že zásadná rozumnosť kresťanskej viery sa dá preukázať argumentáciou a uvažovaním – to nakoniec bola jeho vlastná cesta k viere. Lewis si však uvedomil, že existujú aj iné cesty. Jednu z týchto ciest našiel v predstavivosti, ktorá je „bránou do ľudskej duše“. Spolu s Tolkienom a ďalšími priateľmi skupiny Inklings objavil, že fantazijné príbehy a imaginatívne sci-fi projekcie mu pomáhajú preskúmať intelektuálne a morálne problémy rôznych svetonázorov dokonca lepšie, ako racionálna apologetika.

Kozmická trilógia je sci-fi román. Lewis bol presvedčený, že dobrý sci-fi príbeh dokáže značne rozšíriť náš racionálny a imaginatívny horizont. Prirovnal tieto romány ku snom: vzbudzujú pocity, ktoré sme nikdy nemali a rozširujú našu predstavu možného. Kozmickou trilógiou Lewis zareagoval na trend propagovať vedu ako nové sekularizované náboženstvo či spasiteľku ľudstva, ktorá vyrieši všetky problémy ľudstva. Lewis bol, samozrejme, sám vedec, bol však znepokojený prehnanými očakávaniami a naivnými ideami – praktizovanie eugeniky a sociálneho darvinizmu považoval vyslovene za nebezpečné. Mal veľké obavy, že rýchlosť napredovania vedy predbehne etický vývoj a morálne porozumenie, ktoré veda potrebuje, aby si počínala múdro.